Človek má 46 chromozómov, pes 78. Táto rozdielna genetická matematika im však, ako vidno, nijako neprekáža v dobrých vzťahoch.
FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Genóm je súhrn hlavnej genetickej informácie organizmu. Pri zložitejších organizmoch, tvorených bunkami s jadrom (takzvané eukaryotické bunky), má podobu súboru chromozómov v tomto jadre. Týka sa to prakticky všetkých buniek tela organizmu. Okrem toho sa v eukaryotických bunkách najmä prvokov, živočíchov a rastlín vyskytujú ešte aj vedľajšie genómy, ktoré patria organelám – zložkám buniek s tou či onou konkrétnou funkciou. Viaceré organely (predovšetkým mitochondrie a chloroplasty) podľa všetkého kedysi boli samostatne žijúcimi mikróbmi typu baktérií a siníc. Dnes symbioticky spolunažívajú, „ako podnájomníci, ktorým sa dá veriť“ (človeku tu vždy prichádzajú na myseľ tieto výstižné slová amerického vedca, lekára a publicistu Lewisa Thomasa), vo vnútri väčších eukaryotických buniek. V ľudských sú to predovšetkým mitochondrie. Celkový počet chromozómov v bunkovom jadre je špecifický pre každý biologický druh.
