e.
Je pozoruhodné, ako dlho sa darí AMD vzdorovať v boji proti technologickému gigantovi, akým je Intel. Popri Inteli (79-tisíc zamestnancov, minuloročný zisk 27 miliárd dolárov) ide totiž o relatívne malú firmu (12-tisíc zamestnancov, zisk 3 miliardy dolárov)
Podiel Intelu na trhu osobných počítačov dnes predstavuje takmer 83 percent, AMD len 16 percent. Intel má silnú tradíciu predaja pre štátny sektor, armádu, priemysel a bankovníctvo. Naproti domu domácnosti vzhľadom na nižšie ceny volia skôr AMD.
Jeden z najväčších úspechov zaznamenala firma AMD v roku 2000, keď predstihla Intel v nevyhlásenom boji o dosiahnutie gigahertzovej hranice taktovania procesorov. Procesory AMD sú takisto pri rovnakej operačnej frekvencii výkonnejšie a lacnejšie, ako výrobky Intelu. I to je jeden z dôvodov, prečo AMD zaviedlo namiesto značenia procesorov frekvenciou označovanie výkonovým koeficientom PR, ktorý vyjadruje výkonový nárast oproti pôvodným procesorom AMD.
Z technologického pohľadu však AMD zatiaľ trochu zaostáva. Kým Intel už pred mnohými rokmi predstavil účelný prístup k tepelnému manažmentu prostredníctvom komplikovaného mechanizmu s názvom TCC, AMD dlho otáľalo so zavedením prvku, ktorý má zabrániť prehrievaniu a prípadnému zhoreniu procesora. Druhým často vytýkaným rozdielom je odhalenie krehkého jadra procesorov AMD, ktoré často podľahli poškodeniu pri menej pozornom zaobchádzaní. Nové 64-bitové procesory boli dovybavené krycím kovovým rozvádzačom tepla, ktorý situáciu vyrieši.
V súboji firiem sa dnes blíži prelomové obdobie. Frekvenčný limit pri 130-mikrónovej technológii už dosiahli obaja rivali. Veľkou skúškou pre AMD bude prechod na 90-mikrónovú technológiu, ktorá nie je ľahkým orieškom. I keď Intel na IDF prezentoval prvé výsledky s úspechmi na 45-mikrónovom poli, AMD zatiaľ mlčí. (mg)
