Tübingen 26. septembra (TASR) - Vedcom z univerzity v nemeckom Tübingene sa podarilo na kostre ženy, ktorá zomrela asi pred 2550 rokmi vo veku 18-20 rokov pri dnešnom Tauberbischofsheime, dokázať typické symptómy trizómie 21 (trojitá prítomnosť chromozómu 21), spôsobujúcej Downov syndróm.
Podrobný výskum pozostatkov ukázal, že toto ochorenie je dnes v porovnaní s minulosťou rozšírenejšie, čo pravdepodobne spôsobuje fajčenie alebo používanie antikoncepcie.
Alfred Czarnetzki, Nikolaus Blin a Carsten M. Pusch skúmali zvyšky kostier 7063 prehistorických a historických jedincov osteologickej zbierky univerzity. Na kostiach ženy bolo vidieť niekoľko osobitostí poukazujúcich na Downov syndróm.
Tvárová časť lebky je plochejšia, jej mozgová časť je naopak okrúhlejšia. Trizómia 21 spôsobuje okrem toho zmeny lebečnej spodiny a spomaľuje kostnatenie niektorých miest lebky.
Zo vzoriek vedci usúdili, že Downov syndróm bol pred tisíckami rokov menej rozšírený ako v súčasnosti. Choroba dnes postihuje 0,3 percenta detí, ktoré sa narodili ženám po 35. roku veku. Deti 15-ročných matiek sú postihnuté v rozsahu 0,06 percenta.
V halštatskom období - staršej dobe železnej - dosahoval priemerný vek ženy 20-30 rokov. Keďže ženy rodili veľmi mladé, dalo by sa predpokladať, že Downovým syndrómom vtedy trpelo 0,06 percenta detí. Vzorky však ukázali šesťkrát menšiu frekvenciu výskytu ochorenia.
Vedci sa preto domnievajú, že súčasné zvýšenie počtu prípadov trizómie 21 zapríčinili iné rizikové faktory, napríklad fajčenie alebo antikoncepčné prostriedky.