Dokladom prevažne morskej stravy ľudí v Británii v období mezolitu sú odpadové jamy sídlisk plné ulít morských mäkkýšov, ako táto v západoškótskom Oronsay. FOTO – UNIVERSITY OF BRADFORD
Paušálne podceňovanie britskej kuchyne v porovnaní s kontinentálnou nie je celkom spravodlivé. Sčasti zaň môžu aj povestné „zlé jazyky“ v nemenovaných krajinách. No ak má niekto uviesť typické britské jedlo, stále ho asi najskôr napadne „fish & chips“, teda vyprážaná ryba s hranolčekmi. V poslednom čase však táto britská kulinárska ikona ustupuje v klasických „puboch“ aj v stánkoch i reštauráciách rýchleho občerstvenia lákavejším importovaným produktom (hot-dog, hamburger, pizza).
Britskí archeológovia teraz zistili, že niečo také sa v ich ostrovnej krajine nedeje prvý raz.
Nástup mladšej doby kamennej (neolit) v Británii symbolizoval import domestikovaných rastlín a zvierat. Podľa všetkého to bolo v podobe uceleného „balíka“, pôvodom z Úrodného polmesiaca na Blízkom východe, kde sa nedlho po skončení poslednej doby ľadovej (asi pred 10 000 rokmi) odohrala väčšina domestikácií. Balík domestikovaných foriem sa potom šíril na európsky kontinent jednak priamo s etnikami, ktoré sa o domestikáciu zaslúžili, jednak kultúrnou expanziou. Začalo sa to na Balkáne, skončilo v Škandinávii a Írsku. V Británii k tomu došlo pred 5200 až 4500 rokmi.
Niektorí vedci, ako známy historik V. Gordon Childe, sa domnievali, že celý proces prebehol vcelku rýchlo. Iní ho považovali za postupný proces, ktorý si vyžiadal aspoň tisíc rokov. Traja britskí archeológovia na čele s Michaelom Richardsom z University of Bradford získali výsledky, ktoré, ako sa zdá, pomáhajú tento dlho sa vlečúci spor rozhodnúť a dávajú za pravdu Childeovi. Napísali o nich v najnovšom čísle časopisu Nature.
Pomer stabilných izotopov uhlík-12 a uhlík-13 v kostiach (konkrétne v ich kolagénovej zložke) totiž umožňuje rozlíšiť, akým typom stravy – suchozemskou alebo morskou – sa človek prevažne živil. Morská strava obsahuje významne vyšší podiel uhlíka-13. Richards s kolegami zmeral pomery týchto izotopov v kostiach 164 obyvateľov Británie zo skorého neolitu (teda pred 5200 až 4500 rokmi) a 19 z mezolitu (stredná doba kamenná, pred 9000 až 5200 rokmi). Išlo o obyvateľov pobrežia i o vnútrozemcov z rôzneho sociálneho postavenia. Výsledok však bol vždy ten istý. Mezolitickí Briti sa živili prevažne morskou stravou, nielen na pobreží, ale aj vo vnútrozemí. Neolitickí však na pobreží aj inde prevažne suchozemskou.
Vyplýva z toho náhly a význačný prechod v strave vzápätí po príchode domestikovaných foriem na britské ostrovy. Tamojší obyvatelia zjavne neváhali a všeobecne zanechali morskú potravu, hneď ako mali serióznu alternatívu. Výsledky Richardsovho tímu podporujú podobné skoršie závery o situácii na úsvite neolitu v Dánsku.
ZDENĚK URBAN
