Mláďa malpy hnedej prosí kŕmiaceho sa dospelého samca, aby sa s ním podelil o potravu. Adresát prosbe prakticky vždy vyhovie.
FOTO – NATURE
iní. V prípade nenaplnených očakávaní nasledujú negatívne reakcie. Práve odporom k nerovnakému prístupu v odmeňovaní mnohí vedci vysvetľujú ľudskú kooperáciu ako racionálnu voľbu. Lebo aj keď zohľadníme všetky čiastkové kultúrne rozdiely, zmysel pre spravodlivosť je pravdepodobne univerzálnou ľudskou črtou.
Ľudia však nie sú jediné živočíchy, ktoré vzájomne spolupracujú. Ba mnohé vysoko kooperatívne druhy sa riadia pravidlami fair-play tak striktne, až si pozorovateľ voľky-nevoľky kladie otázku, či evolúcia človeka a ľudskej spoločnosti ozaj vždy znamenala krok vpred.
Veľmi zaujímavú sériu experimentov v tejto oblasti teraz urobili Sarah Brosnanová a Frans de Waal z Yerkesovho národného strediska pre výskum primátov pri Emory University v Atlante (Georgia, USA). Ako napísali v časopise Nature, vybrali si k nim juhoamerické opice malpy hnedé (Cebus apella), obľúbených chovancov zoologických záhrad pre ich živosť, časté ľubozvučné hlasové prejavy a vysokú inteligenciu.
V prírode malpy dokonca používajú jednoduché nástroje, čím sa vyrovnajú ľudoopom ako šimpanzy. Malpy zvyčajne žijú v skupinách s 15-50 členmi a pre ich správanie je typická značná vzájomná spolupráca a tolerancia.
Brosnanová s de Waalom nechali desať málp (päť samíc a päť samcov z dvoch dlhodobo stabilných sociálnych skupín) vykonávať rôzne úkony a potom ich odmeňovali tak, aby jedno zviera vždy videlo, ako pochodili ostatné. Ukázalo sa, že ak niektoré zviera zbadalo, že iné dostalo za tú istú „prácu“ odlišnú odmenu, tie malpy, ktorým pripadla menej cenená potrava (uhorka namiesto hrozna), prestali s experimentátormi spolupracovať a uhorku dokonca odmietli, aj keď ju predtým bežne prijímali. Osobitne ostrá bola odmietavá reakcia vtedy, keď niektorá malpa zaregistrovala, že iná dostala hrozno, hoci nerobila vôbec nič. Podľa všetkého väčšiu pozornosť venujú hodnote vymieňaných produktov a služieb malpie samice.
Nové poznatky Brosnanovej a de Waala podporujú záver o veľmi skorom evolučnom pôvode odporu primátov proti očividnej nespravodlivosti. Pravda, nie pri tých druhoch, pre ktoré sú príznačné despotické sociálne hierarchie. Malpy, tolerantný druh s dobre vyvinutou deľbou potravy a kooperáciou, sa však vo svojom správaní zjavne riadi silne emotívne nabitými očakávaniami spravodlivého charakteru rozdeľovania odmien a sociálnych výmen. Tie ich vedú k tomu, aby nerovnaké zaobchádzanie v rovnakých podmienkach nestrpeli a neváhali to dať zreteľne najavo.
ZDENĚK URBAN
