;) |
meče - čaká na vás zopár tisíc kostlivcov, mutantov a inej hávede.
Všetko sa začalo počas tretej križiackej výpravy roku 1192. Kráľ Richard Levie srdce porazil Saladínove vojská a s viac ako 3 000 zajatcami bol naozaj „king“. Bohužiaľ ho jeden zradca nahovoril na temný rituál, počas ktorého sa otvorila brána do iných svetov, cez ktorú začali prúdiť obrovské množstvá tých najohavnejších kreatúr. Pustošili krajinu, vraždili ľudí. Viedlo to k spojenectvu Richarda a Saladína. Po veľkej a vyčerpávajúcej bitke sa im síce podarilo zvíťaziť a bránu uzavrieť, ale na svete ostal veľký počet všetkého čo prešlo bránou a uniklo víťazom. Stáročia trval boj medzi ľuďmi a silami zla. Na západe vznikol rád Templárov, na východe Saladínovo bratstvo a vzájomne si pomáhali v likvidovaní nepriateľa. Okrem príšer brána uvoľnila aj obrovské množstvo magickej energie a veľa ľudí ju začalo využívať vo svoj prospech, prípadne ku škode iného. Reakciou bol vznik inkvizície, ktorej pôvodná myšlienka bola očistiť svet od všetkého čo i len páchlo po magickej energii.
Píše sa rok 1588, situácia je ako tak pod kontrolou a na scénu nastupujete vy. Samotnej hre ešte predchádza vytvorenie typu postavy, za ktorú budete hrať. Bez toho by to predsa nebolo RPG. Model postavy je prakticky totožný so systémom, aký bol vo Falloutoch. Na rozdiel od predchádzajúcich fantasy titulov od BIS si vyberáte len zo 4 rás vrátane človeka, čo nie je žiadny ohurujúci počet, ale prežijeme :). Nasleduje voľba prvého perku (Kto nevie čo to je, nech ihneď prestane čítať, odpojí sa z internetu a uteká si kúpiť Fallout. Po dohratí môže pokračovať, recenzia tu na neho počká :)...) a voľba vzhľadu postavy.
;) | ;) | ;) | ;) |
Výnimočnosť vašej postavy spočíva v tom, že máte v sebe nadprirodzenú silu, ktorej zdrojom je nejaký typ ducha. Nejaký preto, lebo si ho sami vyberiete z troch možností. Funguje ako celkom dobrý „help“ na začiatku, ale ináč mi jeho funkcia nie je veľmi jasná. Za celú hru sa totiž objaví tak 4-5 krát na krátky pokec a tým jeho účasť končí. Ďalej si vyberiete typ mágie, ktorá vám je najsympatickejš-šia a finito. Vývoj postavy počas hry je kombinácia Falloutu a Diabla 2. Podľa vzoru Falloutu vám pribúdajú skúsenosti, raz za tri levely perky a po vzore Diabla 2 zase po dosiahnutí ďalšej úrovne dostanete určitý počet skill-pointov a tie rozdeľujete medzi jednotlivé skilly, čím zvyšujete ich účinnosť alebo sa vám otvárajú ďalšie z rovnakého oboru.
Originalita Lionheartu spočíva vo výbere prostredia, v ktorom sa príbeh odohráva. Navštívite španielsku Barcelonu, francúzske Tollouse a pozriete sa aj do Anglicka a do púšte. Pomôžete Da Vincimu, oslobodíte Don Quijota a porozprávate sa s Nostradamom. Všetko je pekne zabalené do rozmanitých questov, z ktorých každý ma niečo do seba. Na rozdiel od Icewind Dale-ov a Baldur´s Gate-ov váš úderný tým tvorí len jedna postava sem tam doprevádzaná nejakým NPC-čkom, ktorého životnosť sa rovná času, ktorý nebojujete. Prvá polovica hry je vlastne taký Icewind Dale za jednu postavu. Potom asi zomrel scenárista, pretože zrazu akoby uťalo – koniec questov a hra sa zmení na presúvanie sa z jednej časti obrazovky do druhej. Ale to si necháme do rubriky hratelnosť. Akú takú predstavu o hre by ste už teraz mali mať.
Grafika: 7 / 10
Večná otázka – 3D či 2D? Pokiaľ ide o mňa je mi to úplne jedno, hlavne nech to dobre vyzerá, ale viem, že trendy sú trendy :). Ak už 3D, pohľad by mal byť uzamknutý. Nemyslím si, že tvrdenie „kamerou môžete ľubovoľne otáčať“ by malo v hráčoch vzbudzovať šťastie. Je to skôr príčina depresií z práce naviac a predstava životne dôležitej páky ukrytej za rohom vo mne vzbudzuje túžbu škrtiť. Lionheart ma renderovanú 2D grafiku, miestami veľmi šikovne doplnenú o 3D efekty vo forme horiacich fakieľ, vody a samozrejme svetelných efektov kúziel, ktorých je naozaj slušný počet. Bolo by to v poriadku, pretože prostredie je detailné a postavy celkom pekne animované. Ale ako je v roku 2003 možné, že existuje jediné jedno rozlíšenie a to sociálnych 800x600? Nevyzerá to zle, ale už len ten samotný fakt je poburujúci. Nehovoriac o tom, že sa dosť často stáva, že na vás niekto páli „spoza“ obrazovky a vy exkrement vidíte, pretože rozlíšenie je také aké je. Iba naozaj pekne a aj veľmi vhodne, negýčovo a dostatočne variabilne vykreslené lokácie dvíhajú hodnotenie na nadpriemer.
;) | ;) | ;) | ;) |
Interface: 8 / 10
Klasické BIS ovládanie. To znamená veľká informačná lišta, ktorá sa dá skryť a kopec skrátených klávesových volieb, ktorých prehľadný výpis je ľahko vyvolateľný klávesou F1. Postavu ovládate myšou... klik sem a postava sa presunie...klik na goblina a už bojujete ako ďas. Ľavé myšítko presun a primárny útok, pravé myšítko kúzlenie. Počas boja môžete medzerníkom pauznúť hru a potom sa ľubovoľne hrabať v inventári a piť potiony od výmyslu sveta. Takisto môžete vymeniť aj aktívne kúzlo, čo je počas boja časovo nemožné. Čo sa týka inštalácie a nastavení všetko je bezproblémové. Asi aj preto, že v nastaveniach môžete nastavovať stupeň jasu a už nič :). Žiadne zázraky, ale funkčné.
Hratelnosť: 8 / 10
Nebudem klamať, hrá sa to dobre. Ale. Čo si budeme nahovárať, čakali sme niečo iné. BIS sú známe RPG hrami založenými na silnom príbehu v kombinácii s taktickými bojmi. Na príbeh sa nesťažujem, aj keď na Baldur´s Gate 2 sa nechytá ani zďaleka. Ale tie boje... boje okolo taktiky ani neprešli. Ak chcete nejakú taktiku, kúpte si japonské maľované krížovky, tam jej je určite podstatne viac. Boje sú na obraz Diabla 2 - klikacie orgie, kde jediná činnosť je striedavé používanie ľavého a pravého myšítka. Jednotvárnosť, záchrana prišla v rozmanitosti prostredí, pretože kým vás sledovanie jedného typu animácii znudí, už je tu niečo nové. Stále neviem pochopiť, prečo je prvá polovica hry riešená systémom questov a druhá polovica je zbesilé pobehovanie so zbraňou po mape. Zrejme hlbší zmysel :). Ale stále sa to hrá dobre, nepomôžem si bavil som sa, od začiatku do konca.
Multiplayer: 4 / 10
Tu sa dlho nezdržím, na rovinu je to kravina. Každý najprv prejde hru sám a neviem o nikom kto by mal záujem robiť to isté s niekym iným a ešte k tomu cez net. Viditeľne tu multiplayer existuje len „aby sa nepovedalo“.
Zvukové efekty: 8 / 10
Profesionálne odvedená práca. Ale myslím, že mohlo byť nahovorených trošku viac dialógov. Ale ináč nemám pripomienky.
Hudba: 10 / 10
Tu našťastie nikto nesklamal. Melódií nie je veľa, ale stoja zato. Dokonale sa hodia k aktuálnemu prostrediu a výborne podfarbujú atmosféru. Pobehujete lesmi, clivé melódie. Zúrivý boj? Hudba vo vás vystupňuje bojachtivosť. V kobkách sa bojíte a v púšti by ste si aj zatancovali brušný tanec, keby vám to hrdosť dovolila :) (bez urážky, nebudem si predstavovať ako ty tancuješ brušný tanec :) - pozn. Kordi). Great job.
;) | ;) | ;) | ;) |
Inteligencia & Obtiažnosť: 5 / 10
Nevykompenzovaná. Zlá voľba vlastností na začiatku vám môže zabrániť v dohratí. Samotná hra je ľahká, ale sú v nej momenty, ktoré sú na prvý pohľad nezvládnuteľné a bohužiaľ často aj skutočne sú. Ešte že quickload je naozaj quick. Priznám sa, koncový boss je tak silný, že som kvôli nemu musel ešte raz prejsť celú hru aby som postavu dostal na takú úroveň, kde som si s ním poradil.
Záverečný verdikt: 8 / 10
Hastrmane, hastrmane, copak s tebou uděláme? Čakali sme niečo iné, ale výsledok nie je zlý. Moje sklamané ja, ktoré očakávalo hru typu Baldur´s Gate by dalo priemerné hodnotenie. Moje objektívne ja by dalo nadpriemerné – predsa len som zabil pekných pár desiatok hodín pobehovaním po mape a nech sa na to pozerám ako chcem kriticky, bavil som sa. A baviť sa budete aj vy. Ale BIS, polepšite sa a nabudúce vytvorte niečo naozaj kultové!
Autor: Michal Andris
