Talianski karabinieri si výpovede svedkov zločinov zväčša zapisujú do prenosných počítačov, odkiaľ sa automaticky ukladajú do centrálnej databázy. FOTO – SBS
Operátorovi na tiesňovej linke 112 zazvoní na stole telefón – na parkovisku pred jedným z obchodov v hlavnom meste prebieha bitka. Na jednom z dvoch monitorov pred sebou označuje na digitálnej mape miesto incidentu a na druhom zapisuje do elektronického formulára podrobnosti. V tom momente sa údaje zobrazujú na monitoroch vo vedľajšej miestnosti, kde ďalší dispečer na mape vidí aj aktuálnu polohu policajných áut a peších hliadok. Klikne na najbližšie vozidlo a bodka sa začne rýchlo pohybovať k miestu incidentu – údaje sa totiž automaticky preniesli na displej počítača vo vozidle a jeho posádka dostala aj inštrukcie, kadiaľ sa najrýchlejšie dostane na miesto.
Takto vyzerá každodenná práca polície v Taliansku, ktorá vybudovala najpokročilejší systém reakcie na tiesňové volania v Európe.
Pochôdzkari s PDA
Digitalizované operačné strediská tiesňových liniek sú len jednou zo súčastí rozsiahleho počítačového systému pre políciu, za ktorý talianska vláda zaplatila firme Siemens Business Services 80 miliónov eur (3,3 miliardy korún). V súčasnosti je tesne pred dokončením a podľa Colonella Luigiho Robusta zodpovedného za informačné systémy u talianskych karabinierov výrazne skrátil čas, ktorý uplynie od zavolania na tiesňovú linku po dojazd policajnej hliadky na miesto určenia.
Operátor tiesňovej linky má okrem digitálnej ortomapy (zostavenej zo satelitných fotografií) k dispozícii aj kamery, ktorými môže preveriť dianie na najfrekventovanejších miestach predtým, než rozhodne o počte jednotiek potrebných pre zásah. Informácie o zásahoch sa takisto uchovávajú v databáze, čo mu umožňuje napríklad preveriť, či už v minulosti polícia nezasahovala proti posádke auta, ktoré práve prenasleduje.
Podstatnou časťou projektu je však aj počítačové vybavenie policajtov v teréne – pešie hliadky majú malé prenosné počítače (PDA), používajú sa aj notebooky a najmä počítače zabudované priamo v policajných autách. V súčasnosti pripadá jeden počítač v priemere na dvoch talianskych policajtov.
Okrem informácií o mieste, kde treba zasiahnuť, počítače policajtom slúžia napríklad aj na zobrazenie mapy okolia vrátane svojej polohy a polohy ostatných hliadok. Umožňujú im aj prístup k databázam alebo príjem akýchkoľvek iných dôležitých informácií. „Keď sa v minulosti napríklad stratilo dieťa, rozposielali sme nekvalitné fotografie faxom na všetky oddelenia,“ hovorí Robusta. „Dnes sa môže kvalitná fotka okamžite objaviť na displejoch všetkých policajtov v danom regióne.“
Poloha policajtov v teréne sa určuje prostredníctvom satelitného systému GPS, bežná komunikácia prebieha na rádiových vlnách, v prípade slabšieho signálu cez šifrované GSM vrátane esemesiek.
Autá na diaľkové ovládanie
Policajné autá v Taliansku ovládajú skutočne originálne triky. Systém totiž umožňuje ovládať niektoré ich funkcie na diaľku – operátor dokáže bez ohľadu na príkazy posádky zapnúť na aute maják a svetlá, zamknúť ho a vypnúť motor alebo znefunkčniť guľomety uložené pod sedadlami. Užasnutí novinári v operačnom stredisku nechcú veriť, že dialógové okno pripomínajúce nastavenie vlastností dokumentu vo Worde skutočne umožňuje jedným kliknutím zastaviť auto prepletajúce sa kdesi v uličkách Ríma.
„Tento systém skutočne funguje, alebo je to len ukážka?“ pýtajú sa operátora. „Samozrejme, keby som chcel, tak môžem tejto hliadke hneď vypnúť motor a zostala by stáť uprostred križovatky – asi by mi však čoskoro zavolali a spýtali sa, či sme normálni,“ smeje sa dispečer.
Karabinieri priznávajú, že tento komplikovaný a drahý systém sa v skutočnosti využíva len veľmi zriedka a dôležitý je najmä pre ochranu samotných policajtov, napríklad keby boli mimo vozidla a potrebovali by upútať pozornosť kolegov nablízku. Užitočný je, aj keď sa policajné auto niekto pokúsi ukradnúť – zlodej sa totiž zrazu ocitne v zamknutom vozidle s vypnutým motorom a blikajúcimi svetlami, ku ktorému sa rýchlo zbiehajú zvedavci aj ostatné policajné hliadky.
Operátor môže zároveň vďaka mikrofónom zabudovaným v autách počúvať rozhovor posádky a tak v prípade problémov „zistiť, či sú ešte nažive“.
Približne 350 áut je už vybavených aj kamerovým systémom, ktorý dokáže automaticky monitorovať priestor do vzdialenosti šesť metrov pred vozidlom a tri metre do strán. Kamera automaticky monitoruje poznávacie značky áut prechádzajúcich okolo a porovnáva ich s databázou. Ak sa v blízkosti objaví napríklad ukradnuté auto, okamžite o tom dostane informáciu posádka vozidla aj operačné stredisko. Teoreticky môže byť automobil dokonca odstavený pred bufetom, kde policajti práve raňajkujú, a pritom stále kontrolovať autá prechádzajúce okolo. Napriek tomu, že kamerovým systémom je zatiaľ vybavená len malá časť policajných vozidiel, podľa Robusta sa už takto objavilo množstvo áut, „ktoré by sme inak hľadali roky“.
Problémy sú zatiaľ s jednou z najpodstatnejších častí systému – lokalizáciou miesta, odkiaľ človek volá na tiesňové číslo. Teoreticky by sa mala jeho poloha automaticky zobraziť na mape operátora už v momente, keď sa na číslo 112 dovolá, systém však ešte nefunguje vo všetkých oblastiach Talianska a takisto databáza umiestnení telefónnych búdok sa stále ešte len buduje.
TOMÁŠ BELLA, Rím – Bratislava
