Bukurešť 23. septembra (TASR) - Najnovšie objavy v Rumunsku priviedli vedcov k domnienke, že najstaršie pozostatky moderného človeka v Európe pochádzajú práve z tejto krajiny.
Dolná sánka Homo sapiens, ktorej vek určili odborníci na 34.000-36.000 rokov, by sa mohla stať dôležitým svedectvom o vzniku dnešného človeka, tvrdí americký antropológ Erik Trinkaus so svojimi kolegami v najnovšom vydaní odborného časopisu Proceedings of the National Academy of Sciences. Z týchto čias pochádza len málo dôkazov o existencii ľudí.
Súčasť lebky, ktorú našli v roku 2002 v Jaskyni kostí (Pestera cu oase) v oblasti juhozápadných Karpát, je najstarším nálezom, svedčiacim o prítomnosti Homo sapiens na európskom kontinente, a otvára pohľad na vznik a rozšírenie moderných ľudí v Európe, domnievajú sa experti.
Kolektív vedcov z USA a Európy už porovnal nález z Rumunska s podobne starými kosťami Homo sapiens z Afriky a z Blízkeho východu.
Vedci nevylučujú možnosť, že vtedajší moderní ľudia sa párili s neandertálcami. Tento predpoklad by vysvetľoval, prečo nájdený kúsok lebky zodpovedá svojími anatomickými proporciami aj lebke neandertálca.
Ďalšie pramene udávajú, že približne rovnako staré kosti patriace modernému človeku, objavili vedci aj v Španielsku. Práve v tejto krajine, v pohorí Atapuerca, žil pred úctyhodnými 800.000 rokmi najstarší známy predok moderného človeka, Homo antecessor.
Jednoznačné zaradenie tohto druhu však naráža v odbornom svete na určité ťažkosti. Niektorí vedci sa domnievajú, že mohlo ísť aj o vzdialených príbuzných skupiny Homo erectus.
Doteraz najstaršie pozostatky človeka rozumného (Homo sapiens) našli archeológia a antropológovia v Etiópii. Časti lebiek troch príbuzných druhu Homo sapiens majú približne 160.000 rokov.
