Kalliopé bola v starogréckej mytológii múzou epického spevu a vedy. Na zachovaných archeologických artefaktoch je zobrazená s voskovými tabuľkami (ktoré v antike slúžili ako zápisník či zošit) alebo so zvitkom (tie v antike plnili úlohu kníh) a nástrojom na písanie, rydlom.
Planétka (asteroid) 22 Kalliopé obieha okolo Slnka v takzvanom hlavnom páse planétok, situovanom medzi obežnými dráhami veľkých planét Mars a Jupiter. Podľa súčasných odhadov má priemer asi 181 km. Na prelome augusta a septembra sa túto planétku rozhodli pozorovať hneď dva vedecké tímy, zhodou okolností obidva na najväčšom svetovom astronomickom observatóriu, ktoré je vybudované na vrchole vyše štvortisícmetrovej vyhasnutej (aspoň tak celé astronomické spoločenstvo dúfa) sopky Mauna Kea, ležiacej na hlavnom havajskom ostrove (Havaj).
Astronómovia Jean-Luc Margot a Michael Brown z California Institute of Technology (USA) planétku pozorovali ďalekohľadom Keck II s priemerom zrkadlového objektívu 10 m. Je to jeden z obrích ďalekohľadov-dvojičiek situovaných vedľa seba na Mauna Kea; v súčasnosti sú to najvýkonnejšie pozemské optické astronomické prístroje. Prítomnosť mesiaca u 22 Kalliopé odhalili už na snímkach z 29. augusta tohto roku, keďže bol veľmi nápadný.
Druhý tím, na čele s Williamom Merlinom zo Southwest Research Institute (Texas, USA) zaznamenal existenciu mesiaca len o niekoľko dní neskôr, 2. septembra 2001. Títo vedci pozorovali menším, no stále veľmi výkonným ďalekohľadom CFHT (Canada-France-Hawaii Telescope) s priemerom objektívu 3,6 m. Podľa Margota a Browna má nový mesiac zhruba pätinu priemeru materskej planétky, teda 36 km, a okolo Kalliopé obieha vo vzdialenosti približne 1000 km. Merline a kol. si myslia, že tieto parametre sú iné, no svoje dáta ešte len spracúvajú.
Podľa Daniela Greena z Central Bureau for Astronomical Telegrams – Medzinárodnej astronomickej únie (tento „dispečing“ sústreďuje správy o nových objavoch a distribuuje ich do svetovej astronomickej komunity) patrí zásluha za objav nového mesiaca planétky obom tímom. Oba majú už predchádzajúce skúsenosti s takými objavmi, keďže prirodzených satelitov planétok od objavu prvého v roku 1993 (keď okolo prelietajúca sonda Galileo na ceste k Jupiteru objavila mesiac planétky 243 Ida – Daktyl) nepretržite pribúda.
Predbežné označenie nového mesiaca je S/2001 (22) 1, na definitívne pomenovanie si treba počkať, je na to príslušná procedúra. No jedno je jasné – múza epickej poézie má vesmírneho vyznavača.
(5D)
