Kolónie mikroorganizmov na Marse?

Mars je z viacerých dôvodov kandidátom číslo jeden na sídlo mimozemského života v slnečnej sústave. Ak už nie života súčasného, tak aspoň fosílneho, ktorý tam vznikol v skorých fázach vývoja planéty, keď na nej vládli oveľa priaznivejšie teplotné, tlakové


Meteorit ALH84001 pod mikroskopom. Šípky ukazujú miesta s údajnými fosíliami, čomu už neveria ani samotní objavitelia.




Cydónia – slávna „marťanská tvár“, ktorú snímkovali už sondy Viking. Najnovšie obrázky zo sondy Mars Global Surveyor mali pri niesť konečné dôkazy o tom, že ide iba o terénne nerovnosti. Ale nepriniesli, lebo už sa zjavili odporcovia, dokonca z vedeckých kruhov, ktorí tvrdia, že NASA snímky počítačovo zmanipulovala. Pri dnešných počítačových technikách by to nakoniec až taký problém nebol.




Na dne menšieho krátera (snímka vpravo), ktorý má priemer pod 1 km, je dunové pole. Pracovníci tímu Mars Global Surveyor upozorňujú, že vznik škvŕn treba vysvetľovať nebiologicky, procesmi počas topenia oboch spomenutých zložiek marťanskej námrazy a termofyzikálnymi vlastnosťami marťanského piesku. Maďarskí bádatelia si však predsa len myslia, že treba vážne uvažovať o biologickej interpretácii. Možno už blízka budúcnosť ukáže, kto má pravdu.




Dve sondy vyslané k Marsu, o ktorých sa teraz hovorí: americká Mars Odysey (vpravo) doletí k Marsu v novembri, európska Mars Express opustí Zem v roku 2003.




Na veľkom obrázku je kresba sondy Mars Global Surveyor nad najvyšším horstvom v Slnečnej sústave – marťanskom Olympe Mons – vľavo hore celkový pohľad na Mars, zhotovený jeho kamerou.



a vlhkostné podmienky. Nejaký čas prosperoval a po prudkom zhoršení pomerov na povrchu zanikol.

V roku 1996 vzbudilo celosvetovú pozornosť oznámenie skupiny amerických vedcov okolo Johnsonovho vesmírneho strediska NASA, že v meteorite ALH84001, pochádzajúcom z Marsu, našli niekoľko línií dôkazov, ktoré poukazujú na dávny marťanský život. Polemika potom oscilovala medzi áno a nie, momentálne magnetické kryštály zjavne biogénneho pôvodu v meteorite (a niektoré ďalšie argumenty) vychýlili pomyselnú ručičku v prospech tvrdenia o dávnom živote na Marse. Takýto záver podporujú aj analýzy ďalších marťanských meteoritov a najnovšie poznatky o vode na Marse, získané najmä vďaka snímkam zo sondy Mars Global Surveyor.

Čo videli Vikingy na Marse

K tomuto zvratu prispievajú aj nové interpretácie dát nameraných na povrchu Marsu slávnymi sondami Viking. V roku 1976 boli na palubách pristávacích častí sond Viking 1 a 2 minilaboratóriá, ktorých úlohou bolo popri základných chemických a mineralogických analýzach vzoriek povrchu pátrať aj po príznakoch života v pôde na Marse. Slúžili na to tri špecifické experimenty. Výsledok jedného bol skôr pozitívny, výsledok druhého skôr negatívny, výsledok tretieho niekde napoly.

Vzhľadom na túto nejednoznačnosť príslušní odborníci, verní zásadám vedeckej metódy, vyhlásili konečný verdikt – na Marse život nie je. No už zakrátko sa objavili názory, že na dlhodobo snímaných marťanských kameňoch možno pozorovať akési premenlivé, zelenkasto-sivé povlaky, pripomínajúce mikróby. Tieto názory sa nedávno objavili v novej verzii. A s nimi aj zistenie, že dáta z biologických experimentov Vikingov obsahujú náznaky metabolických prejavov v rytme, ktorý presne zodpovedá dĺžke marťanského dňa.

To všetko nanovo oživuje záujem o prípadný život na červenej planéte a robí z takto zameraných výskumov dôležitú súčasť vedeckého programu pripravovaných či ešte len plánovaných medziplanetárnych sond, ktorých cieľom bude Mars.

Príslovečný olej do ohňa teraz priliali traja maďarskí odborníci, ktorí pracujú vo viacerých budapeštianskych vedeckých inštitúciách: biológovia Tibor Ganti a Eörs Szathmáry spolu s astronómom Andrásom Horváthom predložili biologické vysvetlenie záhadných škvŕn, ktoré sa objavujú na marťanských piesočných dunách vtedy, keď sa na nich topí námraza.

Živé marťanské duny

Snímky piesočných dún v subpolárnych a polárnych oblastiach oboch pologúľ Marsu, no najmä južnej, prináša Mars Global Surveyor už niekoľko rokov. Ukázalo sa, že sezónne, od konca zimy až do skorého leta, menia svoj vzhľad. Osobitne „pikantne“ vyzerajú škvrny, ktoré sa na nich vtedy objavujú v dôsledku topenia námrazy: boli pripodobňované ku „kroviskám“ či „leopardej kožušine“. K väčšine zmien dochádza v teplotnom intervale medzi bodom mrznutia oxidu uhličitého (148 Kelvinov) a vody (273 Kelvinov), čo sú dve hlavné zložky marťanskej námrazy.

Väčšina vysvetlení je striktne anorganická – ide skrátka o čiastočné obnaženie lokálne tmavých marťanských pieskov, z ktorých sú príslušné duny. Také tmavé duny sa totiž priamo pozorujú bližšie pri marťanskom rovníku, kde ich prakticky nikdy nepokrýva významnejšia námraza. Biologické vysvetlenie, ktoré hovorí, že škvrny sú kolónie mikroorganizmov, sa doteraz objavovalo len občas.

Traja maďarskí vedci však uprednostňujú práve také. Podrobne preskúmali množstvo snímok marťanských dún s topiacou sa námrazou a sivé škvrny s priemerom desiatok až stoviek metrov považujú za vyschnuté kolónie marťanských mikroorganizmov. Počas marťanskej zimy ich chráni ľadová vrstva námrazy. Pod týmto krytom, ktorý prepúšťa časť slnečného žiarenia, pohlcujú slnečnú energiu a námrazu tesne nad povrchom pôdy roztopia, čím si vytvárajú priaznivé životné prostredie. Podobne sa správajú aj pozemské mikroorganizmy v Antarktíde, vrátane tých, ktoré obývajú tamojšie zamrznuté jazerá. Keď nastúpi marťanská jeseň a na dunách sa opäť objaví námraza, dočasne vyschnuté mikroorganizmy znovu ožijú (reaktivujú sa).

Sudca – Mars Express

Samozrejme, túto hypotézu treba dokázať. Veď keby sa potvrdila, predstavovalo by to prvý reálny dôkaz života na Marse (a mimo Zeme vôbec)! Konečný verdikt však môžu priniesť iba nové sondy. Trojicu maďarských bádateľov v Budapešti nedávno v tejto súvislosti navštívil Agustin Chicarro, ktorý je jedným z vedúcich projektu európskej sondy Mars Express (má byť vypustená roku 2003). Zatiaľ nevedno, k akým záverom spolu došli, no maďarskí vedci predložili spoločnej Európskej kozmickej agentúre (European Space Agency, ESA) návrhy na konkrétne podrobné pozorovania a merania.

Ich biologickú interpertáciu nemožno ignorovať, nie sú to totiž hocijakí bádatelia – Szathmáry napríklad dlho spolupracoval s jedným z najváženejších britských biológov Johnom Maynardom Smithom a vždy zvykne dobre zvážiť, čo povie. Zatiaľ sú však publikované veľmi kusé údaje, podrobnosti sa objavia až v odbornom vedeckom článku. Náš text sprevádzame poslednými uverejnými snímkami marťanských dún s topiacou sa námrazou z tohtoročného júna – získala ich sonda Mars Global Surveyor v marťanskej južnej subpolárnej oblasti 8. júna 2001 (na 62. stupni južnej marťanskej šírky a 155. stupni západnej marťanskej dĺžky, najbližšie veľké krátery sú Keeler a Trumpler).

ZDENĚK URBAN,

(Autor je redaktorom internetového denníka 5D (http://5d.sk)

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami (Komentár Máriusa Kopcsaya)

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov.

KOMENTÁRE

Férové, ale drsné ultimátum z USA (Schutzov týždeň)

Prečo je balvanom v oku ten iliberál, ktorý nevládne?

EKONOMIKA

Kažimír dostal košom. Sulík odmietol zmenu dlhovej brzdy

Sulík sa stretol s ministrom financií.

ŠPORT

Sagan: Keď idem so Slovákmi, navzájom sa motivujeme

Majstra sveta čaká prvý ostrý štart.

Neprehliadnite tiež

TECH_FM

NASA oznámila obrovský objav, prečo sú vedci takí nadšení

Veď je to „len“ ďalšia hviezdna sústava. Tak prečo toľko kriku? Vysvetľuje podcast TECH_FM.

RECENZIA

Nové Razer slúchadlá ocení milovník hudby aj náročný hráč

Razer Kraken Pro V2 sú dobré herné slúchadlá, ktoré môžete kedykoľvek vytiahnuť aj na cesty.

Pluto a jeho mesiace budú oficiálne ríšou mŕtvych

Nové názvoslovie pre systém trpasličej planéty sa inšpiruje aj mytológiou.

Civilizáciu Aztékov zničila európska zbraň, nevedeli proti nej bojovať

Za kolapsom rozvinutej juhoamerickej civilizácie môže byť aj pandémia paratýfusu.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  3. Malé knedličky, veľké dojmy
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  5. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  6. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  7. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  8. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  9. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  10. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 11 290
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 11 007
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 955
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 6 259
  5. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 5 412
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 4 622
  7. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 4 286
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 492
  9. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 2 766
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 608

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop