Kolónie mikroorganizmov na Marse?

Mars je z viacerých dôvodov kandidátom číslo jeden na sídlo mimozemského života v slnečnej sústave. Ak už nie života súčasného, tak aspoň fosílneho, ktorý tam vznikol v skorých fázach vývoja planéty, keď na nej vládli oveľa priaznivejšie teplotné, tlakové


Meteorit ALH84001 pod mikroskopom. Šípky ukazujú miesta s údajnými fosíliami, čomu už neveria ani samotní objavitelia.




Cydónia – slávna „marťanská tvár“, ktorú snímkovali už sondy Viking. Najnovšie obrázky zo sondy Mars Global Surveyor mali pri niesť konečné dôkazy o tom, že ide iba o terénne nerovnosti. Ale nepriniesli, lebo už sa zjavili odporcovia, dokonca z vedeckých kruhov, ktorí tvrdia, že NASA snímky počítačovo zmanipulovala. Pri dnešných počítačových technikách by to nakoniec až taký problém nebol.




Na dne menšieho krátera (snímka vpravo), ktorý má priemer pod 1 km, je dunové pole. Pracovníci tímu Mars Global Surveyor upozorňujú, že vznik škvŕn treba vysvetľovať nebiologicky, procesmi počas topenia oboch spomenutých zložiek marťanskej námrazy a termofyzikálnymi vlastnosťami marťanského piesku. Maďarskí bádatelia si však predsa len myslia, že treba vážne uvažovať o biologickej interpretácii. Možno už blízka budúcnosť ukáže, kto má pravdu.




Dve sondy vyslané k Marsu, o ktorých sa teraz hovorí: americká Mars Odysey (vpravo) doletí k Marsu v novembri, európska Mars Express opustí Zem v roku 2003.




Na veľkom obrázku je kresba sondy Mars Global Surveyor nad najvyšším horstvom v Slnečnej sústave – marťanskom Olympe Mons – vľavo hore celkový pohľad na Mars, zhotovený jeho kamerou.



a vlhkostné podmienky. Nejaký čas prosperoval a po prudkom zhoršení pomerov na povrchu zanikol.

V roku 1996 vzbudilo celosvetovú pozornosť oznámenie skupiny amerických vedcov okolo Johnsonovho vesmírneho strediska NASA, že v meteorite ALH84001, pochádzajúcom z Marsu, našli niekoľko línií dôkazov, ktoré poukazujú na dávny marťanský život. Polemika potom oscilovala medzi áno a nie, momentálne magnetické kryštály zjavne biogénneho pôvodu v meteorite (a niektoré ďalšie argumenty) vychýlili pomyselnú ručičku v prospech tvrdenia o dávnom živote na Marse. Takýto záver podporujú aj analýzy ďalších marťanských meteoritov a najnovšie poznatky o vode na Marse, získané najmä vďaka snímkam zo sondy Mars Global Surveyor.

Čo videli Vikingy na Marse

K tomuto zvratu prispievajú aj nové interpretácie dát nameraných na povrchu Marsu slávnymi sondami Viking. V roku 1976 boli na palubách pristávacích častí sond Viking 1 a 2 minilaboratóriá, ktorých úlohou bolo popri základných chemických a mineralogických analýzach vzoriek povrchu pátrať aj po príznakoch života v pôde na Marse. Slúžili na to tri špecifické experimenty. Výsledok jedného bol skôr pozitívny, výsledok druhého skôr negatívny, výsledok tretieho niekde napoly.

Vzhľadom na túto nejednoznačnosť príslušní odborníci, verní zásadám vedeckej metódy, vyhlásili konečný verdikt – na Marse život nie je. No už zakrátko sa objavili názory, že na dlhodobo snímaných marťanských kameňoch možno pozorovať akési premenlivé, zelenkasto-sivé povlaky, pripomínajúce mikróby. Tieto názory sa nedávno objavili v novej verzii. A s nimi aj zistenie, že dáta z biologických experimentov Vikingov obsahujú náznaky metabolických prejavov v rytme, ktorý presne zodpovedá dĺžke marťanského dňa.

To všetko nanovo oživuje záujem o prípadný život na červenej planéte a robí z takto zameraných výskumov dôležitú súčasť vedeckého programu pripravovaných či ešte len plánovaných medziplanetárnych sond, ktorých cieľom bude Mars.

Príslovečný olej do ohňa teraz priliali traja maďarskí odborníci, ktorí pracujú vo viacerých budapeštianskych vedeckých inštitúciách: biológovia Tibor Ganti a Eörs Szathmáry spolu s astronómom Andrásom Horváthom predložili biologické vysvetlenie záhadných škvŕn, ktoré sa objavujú na marťanských piesočných dunách vtedy, keď sa na nich topí námraza.

Živé marťanské duny

Snímky piesočných dún v subpolárnych a polárnych oblastiach oboch pologúľ Marsu, no najmä južnej, prináša Mars Global Surveyor už niekoľko rokov. Ukázalo sa, že sezónne, od konca zimy až do skorého leta, menia svoj vzhľad. Osobitne „pikantne“ vyzerajú škvrny, ktoré sa na nich vtedy objavujú v dôsledku topenia námrazy: boli pripodobňované ku „kroviskám“ či „leopardej kožušine“. K väčšine zmien dochádza v teplotnom intervale medzi bodom mrznutia oxidu uhličitého (148 Kelvinov) a vody (273 Kelvinov), čo sú dve hlavné zložky marťanskej námrazy.

Väčšina vysvetlení je striktne anorganická – ide skrátka o čiastočné obnaženie lokálne tmavých marťanských pieskov, z ktorých sú príslušné duny. Také tmavé duny sa totiž priamo pozorujú bližšie pri marťanskom rovníku, kde ich prakticky nikdy nepokrýva významnejšia námraza. Biologické vysvetlenie, ktoré hovorí, že škvrny sú kolónie mikroorganizmov, sa doteraz objavovalo len občas.

Traja maďarskí vedci však uprednostňujú práve také. Podrobne preskúmali množstvo snímok marťanských dún s topiacou sa námrazou a sivé škvrny s priemerom desiatok až stoviek metrov považujú za vyschnuté kolónie marťanských mikroorganizmov. Počas marťanskej zimy ich chráni ľadová vrstva námrazy. Pod týmto krytom, ktorý prepúšťa časť slnečného žiarenia, pohlcujú slnečnú energiu a námrazu tesne nad povrchom pôdy roztopia, čím si vytvárajú priaznivé životné prostredie. Podobne sa správajú aj pozemské mikroorganizmy v Antarktíde, vrátane tých, ktoré obývajú tamojšie zamrznuté jazerá. Keď nastúpi marťanská jeseň a na dunách sa opäť objaví námraza, dočasne vyschnuté mikroorganizmy znovu ožijú (reaktivujú sa).

Sudca – Mars Express

Samozrejme, túto hypotézu treba dokázať. Veď keby sa potvrdila, predstavovalo by to prvý reálny dôkaz života na Marse (a mimo Zeme vôbec)! Konečný verdikt však môžu priniesť iba nové sondy. Trojicu maďarských bádateľov v Budapešti nedávno v tejto súvislosti navštívil Agustin Chicarro, ktorý je jedným z vedúcich projektu európskej sondy Mars Express (má byť vypustená roku 2003). Zatiaľ nevedno, k akým záverom spolu došli, no maďarskí vedci predložili spoločnej Európskej kozmickej agentúre (European Space Agency, ESA) návrhy na konkrétne podrobné pozorovania a merania.

Ich biologickú interpertáciu nemožno ignorovať, nie sú to totiž hocijakí bádatelia – Szathmáry napríklad dlho spolupracoval s jedným z najváženejších britských biológov Johnom Maynardom Smithom a vždy zvykne dobre zvážiť, čo povie. Zatiaľ sú však publikované veľmi kusé údaje, podrobnosti sa objavia až v odbornom vedeckom článku. Náš text sprevádzame poslednými uverejnými snímkami marťanských dún s topiacou sa námrazou z tohtoročného júna – získala ich sonda Mars Global Surveyor v marťanskej južnej subpolárnej oblasti 8. júna 2001 (na 62. stupni južnej marťanskej šírky a 155. stupni západnej marťanskej dĺžky, najbližšie veľké krátery sú Keeler a Trumpler).

ZDENĚK URBAN,

(Autor je redaktorom internetového denníka 5D (http://5d.sk)

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Nemecký tím zachránil najmenej pravdepodobný darca. Diktátor

Nemecký hokejový tím zachránil líbyjský diktátor pred krachom.

PLUS

Civilizovaná divočina. Na severe Slovenska to záhadne funguje

Oravská Polhora pôsobí ako vymyslená.

KOMENTÁRE

My sme les. Zastavíme katastrofu?

Slovenské lesy miznú, rozšírili sa v nich pilčíci a traktory.

Neprehliadnite tiež

DETSKÁ RUBRIKA

Lelek lesný vidí aj za seba, nemusí ani pohnúť hlavou

Prezývali ho kozodoj, hoci kozy nikdy nedojil.

OBJEKTÍV

Skutočný Iron Man: Vynálezca s oblekom stanovil nový rýchlostný rekord

Oblek poháňa šesť malých prúdových motorov.

Vesmírne kráľovstvo Asgardia vypustilo do vesmíru svoj prvý satelit

Má vlajku a dokonca aj hymnu. Zatiaľ ho však žiadna pozemská krajina či národ neuznáva.

Je lepší vinyl alebo cédečko? Čo o kvalite zvuku hovorí matematika

Fanúšikovia na platne nedajú dopustiť, argumentujú vernosťou zvuku.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  4. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  7. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Moskva alebo Petrohrad? 9 599
  2. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 4 805
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 471
  4. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 2 090
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 1 995
  6. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 986
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 770
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 1 475
  9. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 1 301
  10. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP 885