stratili kontakt s Galileom o 21:40 SELČ. V skutočnosti sonda zanikla takmer o hodinu predtým, keďže jej signálu trvalo asi 52 minút, kým dorazil na Zem.
NASA (Národná agentúra pre letectvo a vesmír) sa pritom rozhodla radšej vykloniť sondu na dráhu, na ktorej kolidovala s Jupiterom, ako podstúpiť riziko, že by sa zrazila s niektorým z mesiacov planéty, na ktorých boli objavené aj podpovrchové oceány. Misia sa aj tak blížila k svojmu záveru, keďže Galileu po 14 rokoch vo vesmíre došlo palivo. Ukončenie misie umožnilo NASA upozorniť na úspechy jej programu nepilotovaných vesmírnych sond napriek kritike, ktorej čelí v súvislosti s katastrofou raketoplánu Columbia.
Sonda o váhe 1,35 tony vstúpila do nehostinnej atmosféry Jupiteru o málo južnejšie od rovníka planéty v rýchlosti 48,2 km za sekundu. Galileo, ktorý obehol planétu 34 krát objavil, že Európa, jeden z mesiacov planéty, skrýva pravdepodobne pod svojím povrchom oceán. Technici NASA sa obávali, že v prípade kolízie sondy s mesiacom by mohla kontaminovať oceán mikróbmi zo Zeme, a tak poškodiť potenciálny zdroj života. Sondu pomenovali po talianskom astronómovi zo 17. storočia Galileovi Galileim, ktorý objavil štyri najväčšie mesiace tejto planéty. Sonda tiež objavila oceány na Ganymede a Calliste, ako aj vulkanickú aktivitu na štvrtom mesiaci planéty - Io.
Sonda sa dala na svoje putovanie vesmírom v októbri 1989 a k Jupiteru dorazila v decembri 1995. Počas svojej činnosti urobila asi 14 000 záberov a ako prvá vesmírna sonda preletela v blízkosti asteroidu a tiež ako prvá objavila mesiac asteroidu. Bola tiež prvým telesom, ktorého sonda po prvý krát priamo uskutočnila merania atmosféry Jupiteru - najväčšej planéty Slnečnej sústavy.
