dať určité udalosti, zle sa cítia v nezvyčajných situáciách a majú neprimerané reakcie. Poznatky, ktoré získal tím vedcov z University of Melbourne, poodhaľujú tajomstvo tejto záhadnej choroby. Výskum viedli doktorand Daquiang Sun spolu s Dr. Geoffom Stuartom a profesorom Chrisom Pantelisom.
Dlhodobý výskum a porovnávanie skupín chorých a zdravých ľudí ukázal dve veci. Aj keď určité ubúdanie mozgovej hmoty je normálne aj u zdravého človeka, u schizofrenikov postupuje degenerácia mozgu až dvakrát rýchlejšie ako u zdravých ľudí. Najdramatickejšie zmeny v „scvrkávaní“ mozgu vedci pozorovali už v počiatočných fázach tejto choroby.
Profesor Pantelis pre ABC Science Online povedal, že predpoklady na vznik schizofrénie vznikajú poškodením nervového systému už vo veľmi skorých fázach vývoja novorodenca, možno dokonca pred narodením. „Predpokladáme však, že tým sa celá záležitosť nekončí,“ dodal. „Veď mozog je orgán, v ktorom prebiehajú zmeny veľmi dynamicky. Pri schizofrénii to však vyzerá, ako keby proces zmien niečo dramaticky urýchlilo. Pochopenie týchto procesov môže viesť k novým metódam liečby.“
Z inej štúdie, publikovanej v odbornom časopise Lancet, vyplýva, že pri vzniku schizofrénie hrá dôležitú úlohu zlá funkcia buniek zvaných oligodendrocyty, ktoré produkujú myelín, nevyhnutný pri prenášaní elektrických impulzov medzi neurónmi. Tím Sabiny Bahnovej z Babraham Institute v Cambridge po mravčom úsilí odhalil u schizofrenikov minimálne jedenásť génov, které zrejme potláčajú činnosť oligodendrocytov alebo urýchľujú ich zánik, čo má za následok zníženú produkciu myelínu. Jeho nedostatok poškodzuje kontrolné obvody myslenia a vybavovania si spomienok a následne môže viesť k schizofrénii.
Hľadanie génov zodpovedných za schizofréniu je však iba jednou z ciest k rozlúšteniu tajomstva tejto komplikovanej choroby. Výskum dvojičiek, ktorý v tomto roku začali odborníci v Austrálii, by mal odhaliť, do akej miery sa na chorobných zmenách v mozgu podieľajú iba genetické faktory. (ač)
