SME
Utorok, 20. október, 2020 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky

Suchozemské rastliny existujú už minimálne 475 miliónov rokov

Prevažná časť živej látky spočíva v rastlinách a v ich rámci zasa v stromoch. Zazelenanie súše preto znamenalo rozhodujúci zlom v dejinách pozemského života. Na pravekú súš, charakterizovanú najmä skalnatým a púštnym terénom, sa však rastlinám podľa ...


Ukážky fragmentov rastlín s mikroskopickými spórami, staré približne 475 miliónov rokov. FOTO – NATURE

Prevažná časť živej látky spočíva v rastlinách a v ich rámci zasa v stromoch. Zazelenanie súše preto znamenalo rozhodujúci zlom v dejinách pozemského života. Na pravekú súš, charakterizovanú najmä skalnatým a púštnym terénom, sa však rastlinám podľa všetkého nepodarilo preniknúť samostatne, ale v rozhodujúcej miere im v tom pomohli huby. Ba aj pri o čosi skoršom evolučnom zrode samotných rastlín zrejme stála obojstranne prospešná aliancia medzi morskými riasami a hubami.

Kedy však rastliny vznikli a kedy kolonizovali súš? Závery získané skúmaním frekvencie výskytu genetických mutácií v jednotlivých líniách života, hovoria, že posledný spoločných predok všetkých dnešných rastlín žil asi pred 700 miliónmi rokov. To však značne presahuje časové rozpätie, z ktorého máme k dispozícii aspoň ako-tak spoľahlivo datované fosílie, takže väčšina bádateľov berie takéto údaje skepticky.

Najstaršie známe pomerne kompletné fosílne zvyšky suchozemskej rastliny sa našli v tzv. venlockých geologických vrstvách v Írsku. Pochádzajú z prvohorného útvaru silúr. Vyjadrené číselne je to približne 425 miliónov rokov do minulosti. Primát najstaršej rastliny pripadol rodu Cooksonia.

Britský paleobotanik Charles Wellman z University of Sheffield teraz s dvoma ománskymi kolegami posunul datovanie najstarších suchozemských rastlín ešte najmenej o 50 miliónov rokov hlbšie do priepasti času. Napísali o tom v časopise Nature. Pri preosievaní vzoriek hornín zo severného Ománu, datovaných do prvohorného útvaru pred silúrom, ordoviku, totiž našli fragmenty rastlín, obsahujúce veľký počet spór. Vzhľad fragmentov je taký, že jednoznačne patria drobným suchozemským rastlinám. Podobné mikroskopické spóry sa v ordovických horninách našli už predtým, samy osebe sa však podobali spóram vodných rias, takže iba na ich základe sa nedalo hovoriť o dôkazoch staršej existencie suchozemských hornín.

Analýza stien spór priviedla objaviteľov k záveru, že ich materské rastliny sa najviac podobali dnešným pečeňovkám. Bádatelia dúfajú, že sa im čoskoro podarí nájsť kompletnú fosíliu takejto rastliny.

ZDENĚK URBAN

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Na celoplošné testovanie budeme potrebovať zhruba 48-tisíc ľudí. Otázka je, kde ich zoberieme

Na jedno miesto pripadá jeden vojak, potrebujeme naň však asi osem ľudí.

Vzorky na antigénne testy odoberú výterom z nosohltana.
Dobré ráno

Dobré ráno: Testovanie nám dá pár týždňov, a potom čo?

Má to byť najväčšia operácia v moderných dejinách Slovenska.

Podcast Dobré Ráno.
STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Vláda sa spolieha na ľudí, ktorých nemá

Slovensko má chronický nedostatok zdravotníkov.

Peter Tkačenko

Pribudlo ďalších šesť úmrtí na Covid-19, zomrel aj lekár z Oravy

Slovensko eviduje celkovo 98 úmrtí na Covid-19.

Ilustračná fotografia.