Keď donesiete nevládnemu susedovi nákup, alebo si vypočujete niekoho, kto sa potrebuje vyrozprávať, urobíte radosť nielen jemu, ale aj svojmu organizmu. K tomuto na prvý pohľad paradoxnému záveru dospel podľa odborného časopisu Psychology Today vedecký tím z Univerzity v americkom Michigane. Jeho poznatok možno zhrnúť úplne jednoducho: Ak pomáhate druhým, pomáhate súčasne sami sebe. Pozitívne emócie upevňujú imunitný systém, preto ten, kto dáva, býva menej chorý. Dávanie odbúrava stres a v dlhodobej perspektíve dokonca predlžuje život bez toho, že by skracovalo život tomu, kto dostáva.
Dôkaz o účinkoch pozitívnych emócií získala aj Deborah Kasmanová, profesorka internej medicíny z Georgetownskej univerzity. Jej výskum medzi lekármi ukázal, že tí z nich, ktorí boli dobre naladení, pracovali lepšie a celkovo sa tešili z pevnejšieho zdravia. Ich emócie často záviseli od toho, aký bol stav pacientov, o ktorých sa starali. Ak sa stav chorých zlepšoval, emócie lekárov sa pohybovali v pozitívnej škále. V opačnom prípade sa vychyľovali do mínusu. Udržať ich v rozumných medziach by malo byť súčasťou lekárskeho umenia.
To isté – a ešte viac – platí pre pacientov. Ako napísal psychológ Daniel Goleman v knihe Emočná inteligencia, starostlivosť lekárov o citovú stránku pacientov a o upevnenie ich nervovej sústavy môže zvýšiť účinnosť rýdzo medicínskeho ošetrenia. To preto, že oslabený nervový systém oslabí aj imunitu, lebo imunitné bunky komunikujú s bunkami nervového systému. Od tohto prevratného objavu uplynulo už tridsať rokov (jeho autorom je psychológ Rober Ader z Lekárskej univerzity v Rochestri). Súčasné výskumy dávajú za pravdu nielen Aderovi, ale aj Golemanovi, ktorý pred desiatimi rokmi napísal: Negatívne emócie sú pre vznik ischemickej srdcovej choroby rovnako nebezpečné ako fajčenie alebo vysoká hladina cholesterolu. (ač)
