Výskumníci Európskeho projektu vrtov v Antarktíde (EPICA) dúfajú, že pomocou tohto jadra sa im podarí rekonštruovať vývoj podnebia na Zemi. Jadro sa skladá z vrstiev snehu, ktoré sa rok po roku usadzovali, ale zostali neroztopené. V každej vrstve sú častice a uzatvorené molekuly niekdajšieho vzduchu.
Zatiaľ sa nevie, či je aj spodná časť jadra chronologicky usporiadaná. Mohlo sa totiž stať, že ľadu stáli v ceste kamene, ktoré jednotlivé vrstvy „preorali“, čo môže sťažiť ich presné datovanie.
Vedci sú napriek tomu optimistickí a veria, že zrekonštruujú najmä podnebie v období pred asi 450-tisíc rokmi. Zem vtedy obiehala okolo Slnka po podobnej dráhe ako dnes, takže získané údaje môžu ukázať, do akej miery ľudské vplyvy zmenili súčasnú klímu.
Cieľom výskumníkov je získať údaje až z obdobia pred asi 780-tisíc rokmi, keď sa magnetické póly Zeme otočili o 180 stupňov. Dodnes sa nevie, aký dosah mala táto skutočnosť, ktorá sa v dejinách modrej planéty viackrát zopakovala, na počasie. (tasr)
