V MEXICKOM ÚDOLÍ OAXACA NAŠLI VEDCI DÔKAZY, ŽE VOJNA AKO ORGANIZOVANÁ ČINNOSŤ VZNIKLA PO TOM, ČO SA ČLOVEK USADIL NA URČITOM ÚZEMÍ

Archeológovia poodhalili tajomstvo vzniku vojen

Konflikty medzi jednotlivcami či malými skupinami ľudí sú nepochybne veľmi staré. Poučujú nás o tom jednak etnografi, ktorí ...


Nálezy z údolia Oaxaca. Zľava soška hlavy bojovníka s helmou v tvare vtáka, hieroglyf symbolizujúci „miesto pestovania papričiek čili“, dobyté bojovníkmi zo zapotéckeho Monte Albán, a plot „ozdobený“ na výstrahu nepriateľom ľudskými lebkami. FOTO – PNAS

Konflikty medzi jednotlivcami či malými skupinami ľudí sú nepochybne veľmi staré. Poučujú nás o tom jednak etnografi, ktorí skúmajú civilizačne najjednoduchších zástupcov dnešného ľudstva (lovcov-zberačov), jednak dlhodobé terénne pozorovania sociálneho života našich najbližších príbuzných – šimpanzov.

No takéto konflikty iba málokedy predstavujú čosi viac ako príležitostné šarvátky. Americkí archeológovia teraz v mexickom údolí Oaxaca našli dôkazy, ktoré podporujú názor, že vojna ako organizovaná činnosť sa objavila tesne po začiatku usadlého života.

Naozaj jestvuje od nepamäti?

Odkedy jestvuje vojna ako systematická a plánovaná, organizovaná činnosť? Táto otázka môže väčšine ľudí pripadať naivná a odpoveď očividná: Predsa od nepamäti! Skutočne, aj v tých najstarších historických dokladoch, hovoriacich o dávnych štátoch a impériách, vystupuje vojna celkom bežne. No vystopovať jej pôvod ku skorším spoločenským formám nie je ľahké. Paleoantropológovia našli viaceré dôkazy neľútostných masakrov, ktoré boli výsledkom ozbrojených konfliktov medzi skupinami anatomicky moderných ľudí Homo sapiens, druhu, ku ktorému patria všetci dnešní ľudia. Otázkou navyše zostáva, nakoľko tento druh prispel k tomu, že pred približne 30 000 rokmi zanikol iný ľudský druh – neandertálci, poslední naši partneri z rodu Homo na evolučnej scéne. Išlo o akýsi medzidruhový holokaust? Alebo o čosi také, čo už v našej dobe postihlo amerických a austrálskych domorodcov, keď na ich kontinenty dorazili technicky a civilizačne vyspelejší kolonizátori z Európy?

Etnografické výskumy poľnohospodárskych kmeňov a kmeňových zväzov dokladajú výskyt početných nájazdov na dediny, vysoké percento padlých v konfliktoch a aj také „perličky“ ako pravidelne pestovaný lov lebiek. No v skupinách lovcov-zberačov, ako sú africkí Mbutiovia a Kungovia, sa podľa mnohých vedcov vojna v pravom slova zmysle nevyskytuje. Prečo sú v niektorých spoločenstvách tak časté hromadné ozbrojené konflikty, zatiaľ čo v iných nie?

Zrod skupinového násilia podľa Kellyho

V roku 2000 vydaná kniha Warless Societies and the Origin of War (Spoločnosti bez vojny a jej vznik), ktorú napísal americký antropológ R. G. Kelly, je dosiaľ najsystematickejšou štúdiou, zaoberajúcou sa touto problematikou.

Kelly potvrdil najnižší výskyt vojny v spoločnostiach typu lovcov-zberačov, kde nejestvuje úroveň organizácie, ktorá by presahovala lokálnu skupinu. Čím je spoločnosť segmentovanejšia, či už po otcovskej, alebo materskej línii, a obsahuje viac klanov, tým častejší je výskyt krvnej pomsty, ktorá ľahko prerastá do skupinového násilia. Také spoločnosti sú už takmer výlučne poľnohospodárske.

Nájazdy sa začínajú ako plánovaná akcia skupiny proti skupine. Sprievodné riziko a straty sa však musia vyplatiť; dostatočne veľké zásoby protivníka, ktoré víťazom načas zabezpečia pohodlné bezprácne živobytie, sa dali nájsť, až keď ľudia prešli k usadlému životu v dedinách.

Kelly zistil, že nájazdy ako pravidelná činnosť sa často začínajú v najbohatších prostrediach, kde si spoločnosti podľa jeho slov „môžu dovoliť mať za susedov nepriateľov“. Podmienky núdze skôr podporujú vzájomne prospešnú spoluprácu. Ale čím početnejšie je obyvateľstvo, tým väčšie sú skladové priestory a s tým väčšou zárukou sa v sídlach nájdu poľnohospodárske prebytky, teda korisť, ktorej získanie vyrovnáva riziká.

Teoretický model v praxi

Americkí archeológovia Kent Flannery a Joyce Marcusová z University of Michigan v Ann Arbor teraz Kellyov model overili súhrnnou analýzou vykopávok v údolí Oaxaca, ktoré leží približne 400 km južne od Mexico City, ako aj na báze nových tamojších nálezov. Výsledky uverejnili online v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA Early Edition. Oaxacké ozbrojené konflikty sa začali ako nájazdy, zahŕňajúce zabíjanie, vypaľovanie osád a branie zajatcov, nie však trvalú okupáciu územia.

Španieli v 16. storočí však už zistili, že po zapotécky hovoriace obyvateľstvo Oaxacy malo profesionálne armády so šľachtickými dôstojníkmi a obyčajnými vojakmi spomedzi poddaných. Vojny sa viedli najmä kvôli získaniu pravidelného tribútu z dobytých území. Bádatelia pomocou rádioizotopovej analýzy na báze uhlíka systematicky datovali všetky nájdené artefakty, viažuce sa k vojne.

Tri zlomové obdobia

V oaxackom údolí rozlíšili tri hlavné obdobia. Zhruba v období pred 10 000 až 4000 rokmi tamojšie spoločnosti ešte nepoznali skutočnú vojnu. Bola to doba lovu, zberu a skorých pokusov o poľnohospodárstvo. Nezmenila to ani domestikácia kukurice. Aj koncom tohto obdobia ľudia obývali zväčša dočasné tábory. No niekedy pred 3600 rokmi, začiatkom druhého obdobia, v severnej časti údolia na lokalite San José Mogote, založili už jednoznačne poľnohospodársku dedinu a po nej inde v údolí najmenej 19 ďalších. San José Mogote mala spočiatku stovky, neskôr vyše tisíc obyvateľov. Pred 3260-3160 rokmi ju chránili palisády, vzhľadovo pripomínajúce podobné štruktúry novozélandských Maorijov z 18. storočia. Obyvatelia zreteľne cítili potrebu jej ochrany pred nájazdmi zvonku. Občas bola márna. Archeológovia našli stopy po spálených stĺpoch, tvoriacich opory palisády.

Pred 2800 rokmi začalo nájazdov v Oaxaca prudko pribúdať a stali sa pravidlom. Z nájazdov sa postupne vyvinula skutočná vojna, s rozsiahlym vypaľovaním príbytkov a chrámov, zabíjaním zajatcov a uchyľovaním sa obyvateľstva na ľahšie brániteľné vyvýšené miesta. Potom sa situácia načas upokojila, podľa všetkého v dôsledku zjednotenia tamojších spoločenských skupín do štátneho útvaru Zapotékov. Napokon pred 2000 rokmi začali Zapotékovia vojensky expandovať do okolitých mexických oblastí.

Výsledky analýzy Flanneryho a Marcusovej sú významné najmä preto, že jednoznačne dokladajú časovú nadväznosť etablovania usadlého dedinského života a zrodu vojny ako organizovanej činnosti. Málokde na svete totiž z archeologických nálezov tento sled vyplýva tak zreteľne. Americkí bádatelia tiež spoľahlivo datovali prvé hieroglyfické nápisy s vojnovou tematikou, ktoré oznamujú mená zajatcov, významné víťazstvá, budovanie pevností na dobytom území, ako aj najstaršie nálezy, dokladajúce sprievodné vojnové činnosti, ako napríklad budovanie plotov, „ozdobených“ na výstrahu nepriateľom ľudskými lebkami.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  2. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  6. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  7. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  9. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  10. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  1. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  2. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  3. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  4. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  5. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  6. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  7. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  8. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  9. Poslanci dnes dali jasne najavo, že plot na námestí nechcú
  10. HB Reavis so silnými výsledkami za rok 2016
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 7 344
  2. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 7 178
  3. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 115
  4. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 779
  5. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 5 758
  6. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 5 339
  7. 5 krokov k vlastnému bývaniu 4 542
  8. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 4 534
  9. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 3 101
  10. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 2 344

Hlavné správy zo Sme.sk

KULTÚRA

Vychovala sebeckých synov. Obetavá Baba z ľadu zaujala v USA

Film ocenili na festivale Tribeca.

KOMENTÁRE

Pravicová vláda nebude. Môže za to Kotleba s Ficom?

Sulík s Matovičom odkázali, že Fico je väčšie zlo než extrémizmus.

KULTÚRA

Prvý bozk gayov. Aké revolučné filmy nakrútil Jonathan Demme

Režisér Mlčania jahniat mal 73 rokov.

Neprehliadnite tiež

Trvácne diaľnice z plastového odpadu? Briti idú stavať cesty zo smetí

Stavebníctvo možno zužitkuje plasty, ktoré nedokážeme recyklovať pre opätovné využitie.

DETSKÁ RUBRIKA

Myši nechcú byť na príťaž. Do našich komôr ich ženie pud sebazáchovy

Myš domová je druhým najrozšírenejším cicavcom na Zemi, hneď po človeku.

Expert na kyberbezpečnosť: Väčšina infraštruktúry už bola hacknutá

Silnejšie počítače dajú lepšie nástrojom vláde, ale aj hackerom, povedal pre SME odborník na kyberbezpečnosť RAMI EFRATI.

Postavili umelú maternicu, ktorá vynosila jahňa

Zariadenie môže o niekoľko rokov zachrániť predčasne narodené deti. Dýchali by v ňom pomocou tekutiny.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop