V MEXICKOM ÚDOLÍ OAXACA NAŠLI VEDCI DÔKAZY, ŽE VOJNA AKO ORGANIZOVANÁ ČINNOSŤ VZNIKLA PO TOM, ČO SA ČLOVEK USADIL NA URČITOM ÚZEMÍ

Archeológovia poodhalili tajomstvo vzniku vojen

Konflikty medzi jednotlivcami či malými skupinami ľudí sú nepochybne veľmi staré. Poučujú nás o tom jednak etnografi, ktorí ...


Nálezy z údolia Oaxaca. Zľava soška hlavy bojovníka s helmou v tvare vtáka, hieroglyf symbolizujúci „miesto pestovania papričiek čili“, dobyté bojovníkmi zo zapotéckeho Monte Albán, a plot „ozdobený“ na výstrahu nepriateľom ľudskými lebkami. FOTO – PNAS

Konflikty medzi jednotlivcami či malými skupinami ľudí sú nepochybne veľmi staré. Poučujú nás o tom jednak etnografi, ktorí skúmajú civilizačne najjednoduchších zástupcov dnešného ľudstva (lovcov-zberačov), jednak dlhodobé terénne pozorovania sociálneho života našich najbližších príbuzných – šimpanzov.

No takéto konflikty iba málokedy predstavujú čosi viac ako príležitostné šarvátky. Americkí archeológovia teraz v mexickom údolí Oaxaca našli dôkazy, ktoré podporujú názor, že vojna ako organizovaná činnosť sa objavila tesne po začiatku usadlého života.

Naozaj jestvuje od nepamäti?

Odkedy jestvuje vojna ako systematická a plánovaná, organizovaná činnosť? Táto otázka môže väčšine ľudí pripadať naivná a odpoveď očividná: Predsa od nepamäti! Skutočne, aj v tých najstarších historických dokladoch, hovoriacich o dávnych štátoch a impériách, vystupuje vojna celkom bežne. No vystopovať jej pôvod ku skorším spoločenským formám nie je ľahké. Paleoantropológovia našli viaceré dôkazy neľútostných masakrov, ktoré boli výsledkom ozbrojených konfliktov medzi skupinami anatomicky moderných ľudí Homo sapiens, druhu, ku ktorému patria všetci dnešní ľudia. Otázkou navyše zostáva, nakoľko tento druh prispel k tomu, že pred približne 30 000 rokmi zanikol iný ľudský druh – neandertálci, poslední naši partneri z rodu Homo na evolučnej scéne. Išlo o akýsi medzidruhový holokaust? Alebo o čosi také, čo už v našej dobe postihlo amerických a austrálskych domorodcov, keď na ich kontinenty dorazili technicky a civilizačne vyspelejší kolonizátori z Európy?

Etnografické výskumy poľnohospodárskych kmeňov a kmeňových zväzov dokladajú výskyt početných nájazdov na dediny, vysoké percento padlých v konfliktoch a aj také „perličky“ ako pravidelne pestovaný lov lebiek. No v skupinách lovcov-zberačov, ako sú africkí Mbutiovia a Kungovia, sa podľa mnohých vedcov vojna v pravom slova zmysle nevyskytuje. Prečo sú v niektorých spoločenstvách tak časté hromadné ozbrojené konflikty, zatiaľ čo v iných nie?

Zrod skupinového násilia podľa Kellyho

V roku 2000 vydaná kniha Warless Societies and the Origin of War (Spoločnosti bez vojny a jej vznik), ktorú napísal americký antropológ R. G. Kelly, je dosiaľ najsystematickejšou štúdiou, zaoberajúcou sa touto problematikou.

Kelly potvrdil najnižší výskyt vojny v spoločnostiach typu lovcov-zberačov, kde nejestvuje úroveň organizácie, ktorá by presahovala lokálnu skupinu. Čím je spoločnosť segmentovanejšia, či už po otcovskej, alebo materskej línii, a obsahuje viac klanov, tým častejší je výskyt krvnej pomsty, ktorá ľahko prerastá do skupinového násilia. Také spoločnosti sú už takmer výlučne poľnohospodárske.

Nájazdy sa začínajú ako plánovaná akcia skupiny proti skupine. Sprievodné riziko a straty sa však musia vyplatiť; dostatočne veľké zásoby protivníka, ktoré víťazom načas zabezpečia pohodlné bezprácne živobytie, sa dali nájsť, až keď ľudia prešli k usadlému životu v dedinách.

Kelly zistil, že nájazdy ako pravidelná činnosť sa často začínajú v najbohatších prostrediach, kde si spoločnosti podľa jeho slov „môžu dovoliť mať za susedov nepriateľov“. Podmienky núdze skôr podporujú vzájomne prospešnú spoluprácu. Ale čím početnejšie je obyvateľstvo, tým väčšie sú skladové priestory a s tým väčšou zárukou sa v sídlach nájdu poľnohospodárske prebytky, teda korisť, ktorej získanie vyrovnáva riziká.

Teoretický model v praxi

Americkí archeológovia Kent Flannery a Joyce Marcusová z University of Michigan v Ann Arbor teraz Kellyov model overili súhrnnou analýzou vykopávok v údolí Oaxaca, ktoré leží približne 400 km južne od Mexico City, ako aj na báze nových tamojších nálezov. Výsledky uverejnili online v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA Early Edition. Oaxacké ozbrojené konflikty sa začali ako nájazdy, zahŕňajúce zabíjanie, vypaľovanie osád a branie zajatcov, nie však trvalú okupáciu územia.

Španieli v 16. storočí však už zistili, že po zapotécky hovoriace obyvateľstvo Oaxacy malo profesionálne armády so šľachtickými dôstojníkmi a obyčajnými vojakmi spomedzi poddaných. Vojny sa viedli najmä kvôli získaniu pravidelného tribútu z dobytých území. Bádatelia pomocou rádioizotopovej analýzy na báze uhlíka systematicky datovali všetky nájdené artefakty, viažuce sa k vojne.

Tri zlomové obdobia

V oaxackom údolí rozlíšili tri hlavné obdobia. Zhruba v období pred 10 000 až 4000 rokmi tamojšie spoločnosti ešte nepoznali skutočnú vojnu. Bola to doba lovu, zberu a skorých pokusov o poľnohospodárstvo. Nezmenila to ani domestikácia kukurice. Aj koncom tohto obdobia ľudia obývali zväčša dočasné tábory. No niekedy pred 3600 rokmi, začiatkom druhého obdobia, v severnej časti údolia na lokalite San José Mogote, založili už jednoznačne poľnohospodársku dedinu a po nej inde v údolí najmenej 19 ďalších. San José Mogote mala spočiatku stovky, neskôr vyše tisíc obyvateľov. Pred 3260-3160 rokmi ju chránili palisády, vzhľadovo pripomínajúce podobné štruktúry novozélandských Maorijov z 18. storočia. Obyvatelia zreteľne cítili potrebu jej ochrany pred nájazdmi zvonku. Občas bola márna. Archeológovia našli stopy po spálených stĺpoch, tvoriacich opory palisády.

Pred 2800 rokmi začalo nájazdov v Oaxaca prudko pribúdať a stali sa pravidlom. Z nájazdov sa postupne vyvinula skutočná vojna, s rozsiahlym vypaľovaním príbytkov a chrámov, zabíjaním zajatcov a uchyľovaním sa obyvateľstva na ľahšie brániteľné vyvýšené miesta. Potom sa situácia načas upokojila, podľa všetkého v dôsledku zjednotenia tamojších spoločenských skupín do štátneho útvaru Zapotékov. Napokon pred 2000 rokmi začali Zapotékovia vojensky expandovať do okolitých mexických oblastí.

Výsledky analýzy Flanneryho a Marcusovej sú významné najmä preto, že jednoznačne dokladajú časovú nadväznosť etablovania usadlého dedinského života a zrodu vojny ako organizovanej činnosti. Málokde na svete totiž z archeologických nálezov tento sled vyplýva tak zreteľne. Americkí bádatelia tiež spoľahlivo datovali prvé hieroglyfické nápisy s vojnovou tematikou, ktoré oznamujú mená zajatcov, významné víťazstvá, budovanie pevností na dobytom území, ako aj najstaršie nálezy, dokladajúce sprievodné vojnové činnosti, ako napríklad budovanie plotov, „ozdobených“ na výstrahu nepriateľom ľudskými lebkami.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  2. Aké sú gastrotrendy pre rok 2018?
  3. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej!
  4. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  5. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  6. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  7. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  8. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  9. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  10. Kam do tepla v januári?
  1. Attracting talent – Why Millennials are choosing to join Johnson
  2. Aké sú gastrotrendy pre rok 2018?
  3. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej!
  4. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  5. Alarica – new business project in the market of shoes
  6. Ako jazdiť na snehu alebo ľade?
  7. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  8. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  9. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali
  10. Vlani sme si vyberali z vyše pol milióna inzerovaných áut
  1. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie? 14 627
  2. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli? 7 594
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 3 254
  4. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 1 986
  5. Kam do tepla v januári? 1 739
  6. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku 1 444
  7. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 1 387
  8. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 1 287
  9. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru? 897
  10. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate 858

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Prečo sa Česi rozhodli vyhodiť vlastnú krajinu do povetria

Voliči Mariana Kotlebu a Miloša Zemana sa hnevajú na 21. storočie.

ŽENA

Prečo ľudia podvádzajú? Prieskum dal jasnú odpoveď

Prečo sú aj šťastní ľudia neverní?

KOMENTÁRE

Trump je neúspešný prezident. Ale väčší problém leží inde

Trumpa zdobí plejáda charakterových necností, ktoré ho zrádzajú.

Neprehliadnite tiež

Prečo hrá mozog džezového a klasického pianistu rovnakú skladbu inak

Mozgy džezových a klasických pianistov fungujú rozdielne. Dokonca aj vtedy, keď hrajú tú istú skladbu.

Spravili krok k včasnému odhaleniu rakoviny, krvný test má veľkú úspešnosť

Test dokázal určiť aj päť typov rakoviny, na ktoré doteraz neexistuje skríning.

TECH_FM

Historici sa mýlia, čiernu smrť roznieslo čosi iné

Nový výskum naznačuje, ako sa problém šíril.

NASA testuje jadrový reaktor pre astronautov na Marse

Prvotné testy kompaktného reaktora v americkej Nevade boli úspešné.

Legendárna hra Age of Empires sa vráti v modernom prevedení vo februári

Hru museli v mnohých smeroch prepracovať, aby fungovala na moderných počítačoch.