enie o sile 7,6 magnitúda bolo najničivejšie, aké kedy India zažila, a vyžiadalo si viac ako 20 000 obetí.
Podľa štúdie, ktorú minulý týždeň zverejnili v časopise Science, bolo však iba štekliacim vánkom v porovnaní so silami, ktoré ležia pod indickým subkontinentom. Zemetrasenie v Gudžaráte, uvádza štúdia, odvádza pozornosť od oblasti, kde by zemetrasenie mohlo spôsobiť omnoho väčšie straty na životoch – ide o 2100 kilometrov dlhý himalájsky oblúk, ktorý sa tiahne od Kašmíru na západe až po Bhután na východe. To je miesto najväčšieho stretu kontinentov na Zemi, kde indická tektonická plošina tlačí severne proti Eurázii. Jej posun je veľmi pomalý – približne dva centimetre za rok – ale nakoniec Eurázia musí povoliť a umožniť tak indickej plošine posun pod Himálaje.
Geológ Roger Bilham z Coloradskej univerzity, ktorý je hlavným autorom štúdie, zo seizmickej histórie subkontinentu za posledných 300 rokov a z nových satelitných snímok odhaduje, že tento posun bude sprevádzať najmenej sedem veľkých zemetrasení, z ktorých každé môže mať silu viac než osem magnitúd. Nielenže by tieto zemetrasenia boli oveľa silnejšie ako otrasy v Gudžaráte, ale mohli by postihnúť aj oveľa hustejšie zaľudnené oblasti. V ohrozenej zóne ležia hlavné mestá Bangladéša, Bhutánu, Indie, Nepálu a Pakistanu, plus niekoľko ďalších miest s počtom obyvateľov vyšším ako milión.
Na riziko zemetrasenia nie sú pripravené ani niektoré hrádze v ohrozenej oblasti, vrátane obrovskej hydroelektrárne Tehri v indickom štáte Uttarpradéš – keby jej hrádza povolila, zahynie desať miliónov ľudí. Predpokladané zemetrasenia ohrozujú päťdesiat miliónov obyvateľov. „Keby veľké zemetrasenie nastalo v Dillí, ktoré má 13 miliónov obyvateľov, nedá sa vôbec odhadnúť počet obetí, ale pokojne by mohlo ísť o desať percent populácie,“ hovorí Bilham.
Riziko veľkých zemetrasení nie je pre Indiu novinkou. Seizmické riziká krajiny prvý raz zmapovali pred trinástimi rokmi, keď sa oblasti v štáte Gudžarát a okolí hlavného mesta Dillí dostali do najrizikovejšej kategórie. Národný program výstavby budov schopných zemetraseniu odolať sa však presadzuje len pomaly. Pritom tie budovy, ktoré postavili podľa vládnych predpisov, zostali stáť, hoci ležali iba 60 kilometrov od epicentra.
Nepripravený je i Nepál. Mnohí ľudia v Káthmándú si pamätajú veľké zemetrasenie z roku 1934, pri ktorom zahynulo štyritisíc ľudí. Odvtedy počet obyvateľov prudko stúpol, nová výstavba však so zemetraseniami nepočíta a vzhľadom na to, že podložie v údolí Káthmándú je mäkšie, je táto oblasť ešte zraniteľnejšia, ako Gudžarát.
Odborníci v Indii sa však nezdajú byť Bilhamovou štúdiou zastrašení. „Nikto nedokáže predpovedať čas, miesto ani silu budúceho zemetrasenia,“ hovorí Vírendra Mittál, riaditeľ seizmologickej divízie indického meteorologického ústavu. „Naše údaje siahajú len stovky rokov dozadu. Potrebovali by sme však tisíce, aby sme boli schopní čisto štatisticky niečo podobné spočítať.“
Bilham a jeho kolegovia práve teraz pátrajú v dávnych tibetských, urdských a arabských textoch, aby záznamy o zemetraseniach našli. „Keď budeme mať prehľad o seizmickej aktivite za posledných tisíc alebo dvetisíc rokov, budeme môcť predpovedať budúce udalosti,“ hovorí Bilham. To je však zatiaľ hudba budúcnosti a dovtedy sa obyvatelia himalájskej oblasti musia pripraviť na najhoršie. (Newsweek, čtk)
