Kolónie mikroorganizmov na Marse?

Mars je z viacerých dôvodov kandidátom číslo jeden na sídlo mimozemského života v slnečnej sústave. Ak už nie života súčasného, tak aspoň fosílneho, ktorý tam vznikol v skorých fázach vývoja planéty, keď na nej vládli oveľa priaznivejšie teplotné, tlakové


Na veľkom obrázku je kresba sondy Mars Global Surveyor nad najvyšším horstvom v Slnečnej sústave – marťanskom Olympe Mons – vľavo hore celkový pohľad na Mars, zhotovený jeho kamerou.



a vlhkostné podmienky. Nejaký čas prosperoval a po prudkom zhoršení pomerov na povrchu zanikol.

V roku 1996 vzbudilo celosvetovú pozornosť oznámenie skupiny amerických vedcov okolo Johnsonovho vesmírneho strediska NASA, že v meteorite ALH84001, pochádzajúcom z Marsu, našli niekoľko línií dôkazov, ktoré poukazujú na dávny marťanský život. Polemika potom oscilovala medzi áno a nie, momentálne magnetické kryštály zjavne biogénneho pôvodu v meteorite (a niektoré ďalšie argumenty) vychýlili pomyselnú ručičku v prospech tvrdenia o dávnom živote na Marse. Takýto záver podporujú aj analýzy ďalších marťanských meteoritov a najnovšie poznatky o vode na Marse, získané najmä vďaka snímkam zo sondy Mars Global Surveyor.

Čo videli Vikingy na Marse

K tomuto zvratu prispievajú aj nové interpretácie dát nameraných na povrchu Marsu slávnymi sondami Viking. V roku 1976 boli na palubách pristávacích častí sond Viking 1 a 2 minilaboratóriá, ktorých úlohou bolo popri základných chemických a mineralogických analýzach vzoriek povrchu pátrať aj po príznakoch života v pôde na Marse. Slúžili na to tri špecifické experimenty. Výsledok jedného bol skôr pozitívny, výsledok druhého skôr negatívny, výsledok tretieho niekde napoly.

Vzhľadom na túto nejednoznačnosť príslušní odborníci, verní zásadám vedeckej metódy, vyhlásili konečný verdikt – na Marse život nie je. No už zakrátko sa objavili názory, že na dlhodobo snímaných marťanských kameňoch možno pozorovať akési premenlivé, zelenkasto-sivé povlaky, pripomínajúce mikróby. Tieto názory sa nedávno objavili v novej verzii. A s nimi aj zistenie, že dáta z biologických experimentov Vikingov obsahujú náznaky metabolických prejavov v rytme, ktorý presne zodpovedá dĺžke marťanského dňa.

To všetko nanovo oživuje záujem o prípadný život na červenej planéte a robí z takto zameraných výskumov dôležitú súčasť vedeckého programu pripravovaných či ešte len plánovaných medziplanetárnych sond, ktorých cieľom bude Mars.

Príslovečný olej do ohňa teraz priliali traja maďarskí odborníci, ktorí pracujú vo viacerých budapeštianskych vedeckých inštitúciách: biológovia Tibor Ganti a Eörs Szathmáry spolu s astronómom Andrásom Horváthom predložili biologické vysvetlenie záhadných škvŕn, ktoré sa objavujú na marťanských piesočných dunách vtedy, keď sa na nich topí námraza.


Na dne menšieho krátera (snímka vpravo), ktorý má priemer pod 1 km, je dunové pole. Pracovníci tímu Mars Global Surveyor upozorňujú, že vznik škvŕn treba vysvetľovať nebiologicky, procesmi počas topenia oboch spomenutých zložiek marťanskej námrazy a termofyzikálnymi vlastnosťami marťanského piesku. Maďarskí bádatelia si však predsa len myslia, že treba vážne uvažovať o biologickej interpretácii. Možno už blízka budúcnosť ukáže, kto má pravdu.



Živé marťanské duny

Snímky piesočných dún v subpolárnych a polárnych oblastiach oboch pologúľ Marsu, no najmä južnej, prináša Mars Global Surveyor už niekoľko rokov. Ukázalo sa, že sezónne, od konca zimy až do skorého leta, menia svoj vzhľad. Osobitne „pikantne“ vyzerajú škvrny, ktoré sa na nich vtedy objavujú v dôsledku topenia námrazy: boli pripodobňované ku „kroviskám“ či „leopardej kožušine“. K väčšine zmien dochádza v teplotnom intervale medzi bodom mrznutia oxidu uhličitého (148 Kelvinov) a vody (273 Kelvinov), čo sú dve hlavné zložky marťanskej námrazy.

Väčšina vysvetlení je striktne anorganická – ide skrátka o čiastočné obnaženie lokálne tmavých marťanských pieskov, z ktorých sú príslušné duny. Také tmavé duny sa totiž priamo pozorujú bližšie pri marťanskom rovníku, kde ich prakticky nikdy nepokrýva významnejšia námraza. Biologické vysvetlenie, ktoré hovorí, že škvrny sú kolónie mikroorganizmov, sa doteraz objavovalo len občas.

Traja maďarskí vedci však uprednostňujú práve také. Podrobne preskúmali množstvo snímok marťanských dún s topiacou sa námrazou a sivé škvrny s priemerom desiatok až stoviek metrov považujú za vyschnuté kolónie marťanských mikroorganizmov. Počas marťanskej zimy ich chráni ľadová vrstva námrazy. Pod týmto krytom, ktorý prepúšťa časť slnečného žiarenia, pohlcujú slnečnú energiu a námrazu tesne nad povrchom pôdy roztopia, čím si vytvárajú priaznivé životné prostredie. Podobne sa správajú aj pozemské mikroorganizmy v Antarktíde, vrátane tých, ktoré obývajú tamojšie zamrznuté jazerá. Keď nastúpi marťanská jeseň a na dunách sa opäť objaví námraza, dočasne vyschnuté mikroorganizmy znovu ožijú (reaktivujú sa).


Dve sondy vyslané k Marsu, o ktorých sa teraz hovorí: americká Mars Odysey (vpravo) doletí k Marsu v novembri, európska Mars Express opustí Zem v roku 2003.



Sudca – Mars Express

Samozrejme, túto hypotézu treba dokázať. Veď keby sa potvrdila, predstavovalo by to prvý reálny dôkaz života na Marse (a mimo Zeme vôbec)! Konečný verdikt však môžu priniesť iba nové sondy. Trojicu maďarských bádateľov v Budapešti nedávno v tejto súvislosti navštívil Agustin Chicarro, ktorý je jedným z vedúcich projektu európskej sondy Mars Express (má byť vypustená roku 2003). Zatiaľ nevedno, k akým záverom spolu došli, no maďarskí vedci predložili spoločnej Európskej kozmickej agentúre (European Space Agency, ESA) návrhy na konkrétne podrobné pozorovania a merania.

Ich biologickú interpertáciu nemožno ignorovať, nie sú to totiž hocijakí bádatelia – Szathmáry napríklad dlho spolupracoval s jedným z najváženejších britských biológov Johnom Maynardom Smithom a vždy zvykne dobre zvážiť, čo povie. Zatiaľ sú však publikované veľmi kusé údaje, podrobnosti sa objavia až v odbornom vedeckom článku. Náš text sprevádzame poslednými uverejnými snímkami marťanských dún s topiacou sa námrazou z tohtoročného júna – získala ich sonda Mars Global Surveyor v marťanskej južnej subpolárnej oblasti 8. júna 2001 (na 62. stupni južnej marťanskej šírky a 155. stupni západnej marťanskej dĺžky, najbližšie veľké krátery sú Keeler a Trumpler).

ZDENĚK URBAN,(Autor je redaktorom internetového denníka 5D )

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Prieskum Focus: Vládne strany oslabujú

Smer stratil takmer dve percentá. Do parlamentu by sa dostalo aj KDH.

KULTÚRA

BBC bude cez víkend pripravovať reláciu o slovenskej hudbe

World Music Festival v Bratislave pomôže zviditeľniť našu hudbu.

BANSKÁ BYSTRICA

V Banskej Bystrici otvorili najmodernejšiu autobusovú stanicu na Slovensku

Dopravná časť je v testovacej prevádzke.

Neprehliadnite tiež

Morský koník ako zberač odpadu a smutný osud tigra. Pozrite si finalistov o najlepšieho fotky prírody

Wildlife Photographer of the Year organizuje Prírodopisné múzeum v Londýne.

Cesty na zmenu klímy nie sú pripravené, asfalty nevyhovujú

Na plánované fungovanie ciest je dnes už príliš teplo.

YouTube končí s platenými kanálmi, ľudí nezaujali

Výpadky príjmov majú tvorcom obsahu nahradiť nové projekty.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  3. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  4. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  7. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  8. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  9. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  10. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande
  1. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  2. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  3. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  4. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  5. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  6. Univerzita vyTVORená nápadmi študentov!
  7. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  8. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  9. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  10. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 16 458
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 4 538
  3. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 3 707
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 3 025
  5. Kedy sa refinancovanie oplatí? 2 144
  6. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 2 139
  7. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 2 028
  8. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 1 879
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 336
  10. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 1 106