Emmanuel Goldstein, vlastným menom Eric Corley, si zvolil pseudonym podľa fiktívnej postavy z románu Georgea Orwella 1984, „nepriateľa ľudu a podvratného obhajcu slobody slova a ľudských práv“. Už 25 rokov pracuje ako novinár, okrem časopisu 2600 pripravuje aj pravidelné rozhlasové relácie, v rozhlase pôsobil aj ako hudobný a programový riaditeľ a autor rozhlasových hier. Vo svojich programoch sa venuje najmä politickým otázkam či ľudským právam. Je považovaný za najvýznamnejšiu osobnosť hackerskej komunity, hackerov obhajoval v početných vystúpeniach v amerických médiách aj v americkom kongrese. Angažoval sa aj v kampani za oslobodenie Kevina Mitnicka, o ktorom natočil dokumentárny film. FOTO SME – TOMÁŠ BELLA
Rovnako ako Havel totiž šíri informácie a myšlienky, ktoré jeho štát považuje za smrteľne nebezpečné. „To je najväčšia lichôtka, akú som kedy dostal,“ reaguje EMMANUEL GOLDSTEIN, hackerská legenda, novinár a kontroverzný bojovník za slobodu slova. Pseudonym si zvolil podľa fiktívnej postavy z Orwellovho románu 1984 a v jeho odpovediach je motív Veľkého Brata vždy prítomný – neustále varuje pred nebezpečenstvom, ktoré predstavujú „oni“, čím myslí vlády a korporácie bažiace po moci nad občanmi. Jeho časopis, v ktorom zverejňuje návody na prieniky do počítačových systémov, začal vychádzať v januári 1984 – vraj išlo o dokonalú náhodu.
Posledných šesť týždňov strávil cestovaním po východnej Európe a tesne pred odletom späť do New Yorku sa stretol aj so slovenskými a českými hackermi v Prahe, kde poskytol rozhovor denníku SME a časopisu Živel.
Hacker je niekto, kto sa vláme do môjho počítača a ukradne mi osobné dáta – dá sa vôbec o týchto ľuďoch povedať niečo dobré?
„Na to, aby niekto prenikol do vášho počítača, nemusí byť hackerom – to dokáže hocijaký hlupák. Hacker nie je človek, ktorý prienik uskutoční, ale ten, kto prišiel na to, ako to urobiť. Skutočný hacker si navyše túto informáciu nikdy nenechá len pre seba. Práve preto sú hackeri takou hrozbou pre establishment spoločnosti. Pretože ten nechce slobodné šírenie informácií, nechce aby si ľudia uvedomili, nakoľko sú mnohé veci úplne mimo ich kontrolu – trebárs i to, že ich operačný systém Windows je absolútne nezabezpečený.“
Ani ja nechcem slobodné šírenie informácií, pokiaľ ide o moje osobné údaje ukradnuté z internetového obchodu alebo zo štátnej databázy.
„To nie sú informácie, aké mám na mysli. Takéto informácie vám hackeri neprezradia, ale povedia vám – pozrite, tento obchod alebo ministerstvo používajú systém, ktorý nie je dobre chránený. Pretože vláda ani postihnutá súkromná firma by vám to určite nepovedali. Hackeri vravia: ‘Tu niečo nefunguje‘, ale nepotrebujú to dokazovať ničením systému.“
Ľudia, ktorí prenikajú do systémov a páchajú tam škody, nie sú hackeri?
„Nie, na tých predsa máme iné označenia, sú to vandali, kriminálnici. Nepotrebujete byť hackerom, aby ste niečo zničili. Sú milióny webových stránok, systémov, ktoré nie sú vôbec zabezpečené a návody, ako do nich preniknúť, sú všeobecne známe. Ktokoľvek môže prísť a ničiť ich, je to veľmi ľahké. Ale prísť na to, ako systém funguje, alebo ako chybu opraviť, to už vyžaduje hackerské schopnosti – schopnosť hrať sa, experimentovať, zdieľať informácie.“
Slovo hacker sa však všeobecne zaužívalo pre ľudí porušujúcich zákony.
„Hackerov ľudia vnímajú ako kriminálnikov, pretože nerozumejú veciam okolo seba. Vidia, ako sa systém rúti, ale nenapadne im viniť ľudí, ktorí ho navrhli a zodpovedajú za jeho bezpečnosť, vinia poslov, ktorí ich na to upozornili.“
Prečo však o tom musia hovoriť celému svetu, nestačilo by upozorniť firmu, ktorá môže systém opraviť?
„Nedokážete si predstaviť, ako často presne toto urobia. Ale čo sa väčšinou stane – firma zavolá FBI a pošle ich do väzenia, chyby však zostanú neopravené. Firmy sa boja, že stratia kontrolu nad situáciou, že im majitelia povedia: nedokázali ste ochrániť náš systém, zradili ste dôveru zákazníkov. Ak ste multimiliardová korporácia a proti vám stojí 17-ročný mladík, je ľahšie predhodiť ho médiám ako zlého hackera alebo ho poslať do väzenia, ako pripustiť, že máte zlý produkt. Takže jediné, čo funguje, je vytlačiť informáciu v časopise a povedať to verejne.“
Neprekáža vám, že zverejnením informácie pomáhate aj zločincom?
„Len ak chybu napriek upozorneniu nikto neopraví. Ak by ste zistili, že môžete zlikvidovať elektrickú sieť vytočením 123 na vašom telefóne, sieť neochránite tým, že sa pokúsite informáciu utajovať – problém tam stále bude. Ak môže byť nejaká informácia zneužitá, zločinci ju pravdepodobne už dávno majú. Ak sa však stane verejnou, možno najskôr spôsobíme chaos, ale k náprave problému príde oveľa rýchlejšie. Navyše sa ľudia dozvedia, že určitá firma, napríklad Microsoft, má podozrivo veľa bezpečnostných nedostatkov. Pre verejnosť je to v každom prípade pozitívne.“
Je nejaká informácia, ktorú by ste nikdy nepublikovali, aj keby bola zaujímavá?
„Keby sme zistili, že stlačením 123 možno zničiť planétu, asi by sme to neuverejnili, lebo z toho by nič dobré nevzišlo (smiech). Inak však majú byť všetky problémy zverejnené.“
Rozlišujete medzi hackermi a kriminálnikmi, v mnohých krajinách i na Slovensku je však trestným činom aj prienik do systému i keď v ňom nespáchate škodu.
„Áno, pretože vlády nerozumejú technológiám. Ste kriminálnik, keď prekročíte čiaru, či ste ju prekročili, lebo chcete systém zničiť, alebo ste len náhodou objavili, že v ňom chýba heslo a je vlastne strašne ľahké preniknúť doň. Skutočnosť, že sa medzi týmito dvoma vecami nerozlišuje, ukazuje, ako fatálne ľudia nerozumejú vlastným počítačovým systémom. Pretože netušia, či náhodou nie je deravý, vravia – len zostaňte od neho ďaleko a nechajte všetko na nás.“
Vravíte, že hackeri sú pre spoločnosť užitoční?
„Samozrejme, ale nevravím, že chodia po svete a premýšľajú, ako pomôcť ľudstvu. Väčšinou sú jednoducho zvedaví, chcú sa niečo naučiť, neuvažujú vo veľmi širokom kontexte – veď hovoríme väčšinou o deťoch, často 13-14-ročných. Zaujímajú sa o technológie a popritom objavujú nové veci a ak sú to slušní ľudia, nenechávajú si objavy pre seba.“
Niekde ste povedali, že hackera definuje spôsob myslenia – existujú aj hackeri, ktorí nepracujú s počítačmi?
„Samozrejme, hackovanie sa môže týkať čohokoľvek. Napríklad novinári sú typickí hackeri, neustále hľadajú nové informácie, to, čo nikto iný ešte neobjavil, a delia sa o svoje znalosti s verejnosťou. Alebo vedci, Thomas Jefferson, Benjamin Franklin. Isaac Newton bol tiež skvelý hacker.“ (smiech)
Je dnes hackerov viac ako pred desiatimi rokmi?
„Bezpochyby drasticky rastie počet ľudí, ktorí sa sami volajú hackeri… Najmä, keď sa objaví nejaký nový film o počítačoch. To, že sa tak nazvete, z vás však hackera nerobí – rovnako ako sa z vás nestane mozgový chirurg tým, že sa zaňho začnete vyhlasovať.
Je zaujímavé, že médiá tento rozdiel väčšinou nechápu a sú ochotné zverejniť čokoľvek, čo im narozpráva niekto vyhlasujúci sa za hackera. Príkladom môže byť nedávna ‘súťaž v hackovaní webových stránok‘, o ktorej písali najväčšie svetové médiá (aj slovenské, pozn. autora). Samozrejme, išlo o neuveriteľnú hlúposť a výmysel – médiá však po ňom skočili, pretože nevynechajú žiadnu príležitosť vykresliť hackerov ako hrozbu pre spoločnosť.“
V Amerike ste viedli rozsiahly súdny spor o program DeCSS, čím bol taký dôležitý?
„Program umožňuje obísť kontrolu prístupu k DVD nahrávkam. DVD majú zabudované mnohé ochranné prvky, napríklad regionálne kódy. Tie vám znemožňujú trebárs prehrať si v Európe kúpené DVD v Amerike a naopak. Takisto zabezpečujú, aby ste si DVD nemohli pustiť napríklad na počítači s Linuxom. Za zverejnenie programu nás žalovala Americká asociácia nahrávacích spoločností, pretože sa začala obávať, že stratí kontrolu nad tým, ako môžu ľudia pozerať filmy.“
Nešlo náhodou skôr o obavu zo straty ziskov pri nelegálnom kopírovaní filmov?
„Vôbec nie, tak to len prezentovali na verejnosti. Kopírovanie DVD je ľahké, dialo sa aj predtým a nepotrebujete naň DeCSS, filmy si napokon môžete pirátsky stiahnuť aj z internetu. Súd sme však prehrali a zakázali nám dať program na našu stránku. Firmy sa jednoducho báli, že by si mohli Američania zrazu púšťať európske DVD. To nesmieme, lebo oni na ne musia dať nový obal a cenu, alebo sa rozhodnú, že nám niektoré tituly vôbec neponúknu. Predstavte si, že by ste za rovnakých podmienok kupovali knihy – že by sa stránky vymazali, ak by ste ich preniesli z Ameriky do Európy.“
Nebolo by ale lepšie nechať to na zákazníkov, nech si DVD nekupujú, ak s produktom nie sú spokojní?
„Nahrávacie firmy však nehrajú fér hru a pri kúpe DVD vám nepovedia: ‘Mimochodom, ak si ho odnesiete do iného štátu, prestane fungovať.‘ Myslím, že väčšina ľudí o tom nevie. Keď to doma zistia, DVD už nemôžu vrátiť.
Rovnakým spôsobom sa predáva množstvo softvéru. Existujú programy, ktoré nemôžete reklamovať, ani keď nefungujú. Známy je tým (Apple) Macintosh. Ak si od Macintoshu kúpite program a na vašom Macintoshi vám nefunguje, povedia vám – nuž, musíte si kúpiť iný Macintosh, tam to funguje! Ľudia často súhlasia s licenčnými podmienkami, ktoré by nikdy neakceptovali, keby pochopili, čo sa v nich vlastne píše.“
Od 11. septembra 2001 sa hovorí o kybervojne a o hackeroch ako nástrojoch súbojov medzi štátmi.
„To je neuveriteľná hlúposť, ale presne to by si vlády najviac želali – aby sa z hackerov stala armáda. Verte mi, keby existovalo nejaké organizované hackerské hnutie, vedel by som o tom. Žiadneho hackera nezaujíma blokovanie nejakých webových stránok. Hackeri nie sú zodpovední za útok na Al Jazeeru a ak to médiá volajú hackovaním, ukazuje to len ich neznalosť veci. Znefunkčniť webovú stránku znamená napísať pár príkazov, ktoré sú dobre zdokumentované a zverejnené, netreba na to hackera. Predstava, že čínski hackeri útočia na Ameriku a americkí na Irak, je dokonale absurdná. Tak jednoducho svet hackerov nefunguje.“
Nemôže však hackera niekto najať na takúto činnosť?
„Môžete použiť schopnosti hackera na takéto veci, tým však hacker opúšťa hackerský svet.“
Deje sa to?
„Nie tak často, ako často sa o tom hovorí.“
Bežný človek dnes o svojom počítači veľa nevie a je často vydaný napospas akýmkoľvek útočníkom aj primitívnym vírusom – myslíte že sa to v budúcnosti zmení?
„Sú ľudia, pre ktorých je počítač nástrojom, a sú iní, pre ktorých je hračkou. Bezpečnostné problémy z vášho počítača však nezmiznú, ak o nich nebudete vedieť. Ani v budúcnosti nebudete musieť poznať všetko o vašom operačnom systéme, budete sa však musieť naučiť, čo s ním smiete robiť a čo nie, rovnako ako keď šoférujete auto. Ľudia sa budú musieť o počítačoch naučiť viac, pretože inak sa im bude stále niečo kaziť pod rukami.“
Odkiaľ však môže bežný človek získať napríklad informáciu o tom, či je jeho systém dobre zabezpečený?
„Vedieť, čo môj počítačový systém dokáže a čo jeho výrobca chystá do budúcnosti, je dobrý prvý krok pre každého.
Ak chcete vedieť podrobnosti, môžete začať načúvať hackerskému svetu. Práve preto je pre vlády taký nebezpečný – pretože informácie nie sú nebezpečné v nesprávnych, ale v správnych rukách. Je nebezpečné, ak niekto vzdeláva ľudí a ukazuje im hrozby, ktorým čelia.
Vaši šéfovia sú dnes schopní zistiť podľa mobilu vašu polohu v ktorúkoľvek dennú či nočnú hodinu, pri prijímaní do práce sa podrobujete detektoru lži, testom na drogy. Pred dvadsiatimi rokmi by sme to považovali za obrovský zásah do súkromia, dnes to však akceptujeme. Veci sa menia pomaly, po krôčikoch, a ľudia si pritom neuvedomujú, že bola aj iná cesta.
Myslím, že pred zavedením akejkoľvek novej technológie by sme si mali v pokoji sadnúť a uvažovať chvíľu, či vďaka nej budeme skutočne vo väčšom bezpečí a aké sú možnosti jej zneužitia. Na to nemusíte byť technickí géniovia, stačí si všímať, čo sa deje okolo vás.“
Bude sa meniť pohľad ľudí na hackerov?
„Určite sa na nich bude aj v budúcnosti často pozerať ako na nepriateľov štátu, budú väznení. Ale mám pocit, že väčšina verejnosti chápe, že ak zákony posielajú za mreže ľudí, ktorí nespáchali žiadnu škodu, nebude niečo v poriadku so zákonmi.
Zájdite na akýkoľvek film o hackeroch, diváci sú vždy na ich strane. Áno, porušujú pravidlá, prenikajú do systémov, ale bežný človek je na strane jednotlivca, nie systému. Veľa ľudí to prenesie do bežného života. Budú vidieť hackerov ako bojovníkov za slobodu, ktorí robia veci, čo by aj oni chceli robiť, keby to vedeli. Vedia, že je množstvo zlých vecí, čo musia byť odhalené a že hackeri ich odhalia. A odlíšia ich od množstva idiotov, ktorí slovo hacker len zneužívajú.“
