Cambridge, Británia 16. septembra (TASR) - Pomocou röntgenového teleskopu Chandra patriaceho NASA objavili astronómovia prvýkrát zvukové vlny vychádzajúce z čiernej diery. Supermasívna čierna diera udržiava svoj tón na konštantnej úrovni asi 2,5 miliardy rokov. Obrovská energia, ktorú tieto vlny transportujú, by mohla dať odpovede na otázky týkajúce sa kôp galaxií.
Predmetná čierna diera sa nachádza v kope galaxií Perzeus vo vzdialenosti asi 250 miliónov svetelných rokov od Zeme. Minulý rok zaznamenala Chandra malé vlnové štruktúry v plyne vypĺňajúcom tento útvar - pre vedcov to bol dôkaz existencie zvukových vĺn, ktoré putovali státisíce rokov cez kopu galaxií a ich zdrojom je čierna diera v centrálnej galaxii Perzeus A.
"Predtým sme pozorovali obrovské množstvá svetla a tepelného žiarenia, ktoré svedčia o existencii čiernej diery. Teraz sme vypátrali jej tóny," povedal vedúci štúdie Andrew Fabian Astronomického ústavu v britskom Cambridge.
Zvuky čiernej diery sú však pre ľudské ucho nepostrehnuteľné. Preložené do hudobnej reči znejú ako tón B, ale ležia 57 oktáv pod stredným C (bežný klavír obsiahne asi sedem oktáv). Frekvencia tónu je milión miliárd krát nižšia ako hranica ľudského sluchu. Astronómovia tak zachytili najhlbší tón, aký kedy vydal vesmírny objekt.
"Zvukové vlny Perzea sú však viac ako len kurióznou formou akustiky čiernych dier," upozornil Fabianov kolega Steve Allen. "Tieto vlny by mohli byť kľúčom k poznaniu, ako rastú kopy galaxií, najväčšie štruktúry vo vesmíre."
Už roky sa vedci snažia pochopiť, prečo je v kopách galaxií toľko horúceho plynu, ale iba veľmi málo studeného. Horúci plyn, ktorý vysiela röntgenové žiarenie, by sa mal totiž postupne ochladzovať, najmä ten veľmi hustý v strede. Studený plyn z vonkajších oblastí by mohol preniknúť bližšie k stredu a spustil by proces vzniku hviezd.
Toľko teória. Doteraz sa však pre ňu našlo veľmi málo dôkazov, v dôsledku čoho vznikli rôzne vysvetlenia, prečo plyn zostáva horúci, no ani jedno nebolo presvedčivé. Jeden z modelov predpokladal existenciu centrálnej čiernej diery, ale nedostatočná rozlišovacia schopnosť röntgenových teleskopov nedovoľovala jeho potvrdenie.
Umožnil to až teleskop Chandra. Prvé pozorovania ukázali v plyne vypĺňajúcom Perzeus dve bublinovité dutiny, ktoré vychádzali z jeho centra. Museli vzniknúť výronom hmoty, ktorý odvial plyn nabok. Dutiny, ktoré sú zároveň zdrojmi intenzívneho rádiového žiarenia, boli už dlho v podozrení, že majú niečo do činenia so zahrievaním okolitého plynu. Avšak presný mechanizmus tohto zahrievania nebol známy. Riešením môžu byť zvukové vlny, ktoré vychádzajú z pozorovaných dutín.
Na vznik dutín je potrebná gigantická energia, ktorá sa uvoľni napríklad pri explózii 100 miliónov supernov. Veľkú časť tejto energie transportujú zvukové vlny a postupne ju absorbuje plyn v kope galaxií, ktorý sa zahrieva. Ak to tak naozaj je, vedci vypočítali, že čierna diera musela ostatných asi 2,5 miliardy rokov držať ten istý tón a "pospevovať" si 57 oktáv pod stredným C.
Perzeus je najsvetlejšou kopou galaxií v röntgenovej oblasti a tým aj výborným objektom pre Chandru. No aj u iných kôp galaxií boli zistené dutiny v röntgenovej oblasti, takže nie je vylúčené, že aj tu sa podarí objaviť zvukové vlny.
