Washington 11. septembra (TASR) - Vedcom z Massachusettského inštitútu technológií (MIT) v Cambridge sa podarilo dosiahnuť teplotu iba pol miliardtiny stupňa nad absolútnou nulou (mínus 273,15 stupňov Celzia). Je to najnižšia teplota umelo vytvorená človekom, informuje v najnovšom čísle časopis Science.
Doterajší teplotný rekord mal hodnotu tri miliardtiny stupňa nad absolútnou nulou (tri nanokelviny). Prekonal ho tím vedcom, v ktorom je aj nemecký držiteľ Nobelovej ceny za fyziku Wolfgang Ketterle.
"Ultrahlboko schladené plyny enormne zlepšia precíznosť merania," povedal Ketterleho kolega David Pritchard. Umožnia napríklad zostrojiť presnejšie atómové hodiny alebo lepšie senzory na meranie gravitácie.
Pri absolútnej nule sa atómy prestanú úplne pohybovať. Pri izbovej teplote sa naopak rútia priestorom rýchlosťou prúdových lietadiel. Najnovšia rekordná teplota znižuje pohyblivosť atómov na milióntinu. To znamená, že na prekonanie piatich centimetrov potrebujú jednu minútu.
Vedci očakávajú, že pri takejto nízkej teplote objavia nové fyzikálne fenomény. Okrem iného chcú zistiť, ako reagujú atómy na styk s povrchom a ako sa pohybujú v úzkom kanáli.
V roku 1995 vedci prvýkrát ochladili plyny pod hranicu jedného mikrokelvina, čo je milióntina stupňa nad absolútnou nulou. Vtedy objavili novú formu hmoty, ktorú nazvali Boseho-Einsteinov kondenzát.
Všetky častice v tomto kondenzáte sú orientované jedným smerom. Za tento objav dostali Ketterle a jeho americkí kolegovia Eric Cornell a Carl Wieman v roku 2001 Nobelovu cenu za fyziku.
