Siloámska nádrž pri vyústení tunela.
Význam judeo-kresťanskej tradície ako jedného z troch pilierov našej kultúry je nespochybniteľný. Táto tradícia vychádza najmä z biblických textov Starého a Nového zákona. Tretím pilierom je rímske právo a politická teória i prax. No náš druhý kultúrny pilier, grécky dôraz na humanizmus a aktívne skúmanie okolitého sveta, nám diktuje aspoň sa pokúsiť mnohé z toho, čo je napísané, overiť objektívnymi vedeckými prostriedkami.
Archeologické pamiatky však bývajú zle zachované, ich stotožnenie s biblickými analógiami je neurčité a ponúkajú len málo presne datovateľných materiálov. Pieta obmedzuje prístup archeológov k posvätným miestam. To všetko komplikuje vedcom prácu.
Siloámsky tunel v Jeruzaleme nechal podľa Starého zákona vyhĺbiť judejský kráľ Hezekiah (727 až 698 pred n. l.). Privádza do mesta vodu z Gihonského prameňa na severe, jediného na okolí, v ktorom je voda celý rok. Vyúsťuje v Siloámskej nádrži v Starom meste, ktorá je častým cieľom návštevníkov Jeruzalema. Hezekiaha údajne k vybudovaniu tunela priviedlo úsilie zabezpečiť mestu vodu v prípade jeho obliehania Asýrčanmi.
Súvislosť tunela s Hezekiahom podporuje aj paleografický a filologický rozbor monumentálneho Siloámskeho nápisu, nachádzajúceho sa blízko vyústenia. Nápis však Hezekiaha nemenuje, čím sa líši od iných takýchto nápisov na Blízkom východe, ktoré často chvália konkrétneho panovníka za jeho architektonické úspechy.
Siloámsky tunel patrí medzi najdlhšie priamo vedené staroveké tunely a predstavuje unikátne technické dielo. Vyskytli sa však názory, že spomenutý nápis aj tunel pochádzajú až z druhého storočia pred n. l. Izraelsko-britská trojica bádateľov na čele s Amosom Frumkinom z Hebrew University of Jerusalem však teraz získala údaje, ktoré podľa všetkého Siloámsky tunel definitívne zaraďujú do doby kráľa Hezekiaha, čím sa potvrdila presnosť informácií v Starom zákone. Píšu o tom v najnovšom čísle časopisu Nature.
Vedci získali vzorky pôvodnej omietky z pätnástich miest rovnomerne rozložených po celej trase tunela. Obsahovali okrem iného tiež rastlinný materiál. To umožnilo využiť popri uránovo-thóriovom rádioizotopovom datovaní aj uhlíkové.
Súhrnný výsledok: všetky datovania zaraďujú výstavbu Siloámskeho tunela do doby okolo roku 700 pred n. l. Biblické, paleograficko-filologické a rádioizotopové dôkazy sa vďaka tomu dobre zhodujú. Siloámsky tunel sa tým stáva dosiaľ najlepšie datovanou biblickou štruktúrou z doby železnej. Autori starozákonných textov v Biblii podali presný historicky záznam o jeho vybudovaní.
ZDENĚK URBAN
