Nefajčite a nechoďte autom. To je rada výskumníkov, ktorí analyzujú vzduch v európskych mestách. Zatiaľ zmerali obsah škodlivín v ovzduší Bruselu, Lisabonu, Bukurešti a Ľubľany; chystajú sa aj do Madridu, Budapešti, Krakova, Belehradu, Dublinu, Paríža a Ríma.
Výskumný projekt zisťovania stavu mestského ovzdušia koordinuje Spoločné výskumné stredisko Európskej únie (JRC) v talianskej Ispre.
Stovka dobrovoľníkov s prístrojom
Výskumníci sa zamerali na benzén, čo je uhľovodík, ktorý môže spôsobiť napríklad aj leukémiu. Vzniká najmä pri spaľovaní automobilových palív, ale obsahuje ho aj tabakový dym.
Vedci v každom meste žiadajú viac ako stovku dobrovoľníkov, vybraných podľa štýlu života a rozdelených na fajčiarov a nefajčiarov, aby na sebe jeden deň nosili prístroj na meranie množstva benzénu v ovzduší. Robia aj merania na uliciach, vo verejných budovách a v bytoch.
Zatiaľ vyhodnotili výsledky získané v Bruseli. Ako to dopadlo?
V bruselských uliciach koncentrácia benzénu celkovo vyhovovala limitu, ktorého dosiahnutie vyžadujú európske smernice až na rok 2010, teda päť mikrogramov v kubickom metri vzduchu. A bola dokonca o polovicu nižšia ako pred desiatimi rokmi.
„Pomohlo tomu jednak povinné zavedenie katalyzátorov výfukových plynov v automobiloch a tiež zníženie obsahu benzénu v automobilových benzínoch,“ konštatovala záverečná správa bruselského výskumu.
Tým sa však dobré správy končia.
V aute radšej ani nedýchajte
Samozrejme, v miestach s veľkou automobilovou premávkou bola koncentrácia vyššia. A priamo v autách, ktoré tadiaľ prechádzali, výskumníci namerali najvyššie koncentrácie so strednou hodnotou 27,5 mikrogramu na kubický meter.
„To vystavuje vodičov naozaj veľkej záťaži,“ konštatovali autori meraní.
Koncentrácia benzénu v miestnostiach zodpovedala stavu za oknami, avšak s podstatnou výnimkou. Tam, kde sa pohybovali fajčiari, bol vzduch – aj s ohľadom na množstvo benzénu v ňom – horší.
Vo fajčiarskych reštauráciách a baroch dosiahla stredná hodnota koncentrácie benzénu 10,8 mikrogramu na kubický meter. V úradoch dosahovala 3,1 mikrogramu a v školách 1,6 mikrogramu. Nielen preto, že žiaci v škole samozrejme nesmú fajčiť, ale aj preto, že školské budovy nájdeme v Bruseli skôr v celkovo čistejšom prostredí.
Výsledky namerané v bytoch boli podľa očakávania rôzne. V obydlí nefajčiarov vzduch zodpovedal stavu v školách či v úradoch (podľa toho, aká dopravná situácia je v okolí bytu), zato u fajčiarov sa približoval situácii v reštauráciách.
Zmeňte životný štýl
Predchádzajúce výsledky čosi naznačujú o kvalite vzduchu, ktorý dýchajú ľudia na rozdielnych miestach. Najmenej benzénu podľa meraní prešlo pľúcami nefajčiarov, ktorí sa v uliciach mestského centra pohybovali málo. Naopak najhoršie dopadli vodiči, ktorí strávili veľa času za volantom v meste a ešte si k tomu pofajčievali.
„Jednoduché zmeny životného štýlu, ako je nefajčenie a používanie verejnej dopravy, najmä metra, výrazne zníži úroveň benzénu, ktorej sú ľudia vystavení,“ konštatovali výskumníci.
Ako to bolo v Prahe?
Českí vedci uskutočnili v Prahe pred dvoma rokmi podobné meranie, aké teraz zažívajú iné európske veľkomestá. Výsledky predstavili v tomto roku na jar. Zaujímavé však je, že výskum, ktorý koordinoval Ústav experimentálnej medicíny českej Akadémie vied, išel ešte ďalej ako celoeurópsky projekt.
Českí výskumníci s pomocou prístrojov zisťovali, aký vzduch dýchajú mestskí strážnici a policajti na pochôdzke, a aký ľudia, pracujúci v miestnostiach (išlo väčšinou o vedcov, zdravotníkov a študentov). Rozdiely v záťaži oboch skupín boli podobné, aké teraz zistili v Bruseli.
V pražskej štúdii však výskumníci ešte odoberali dobrovoľníkom krv na ďalší rozbor. Zistili tak, že tí, ktorí sa pohybovali v mestských uliciach medzi autami, mali častejšie poškodené chromozómy. Táto chyba zvyšuje napríklad riziko vzniku rakoviny. I v tomto prípade sa ukázalo, že fajčiari na tom boli celkovo horšie ako nefajčiari.
Ochranným faktorom bola podľa pražského výskumu strava bohatá na vitamíny, najmä na vitamín C. „Osoby, v ktorých krvi sme našli zvýšenú hladinu vitamínu C, mali menej porúch chromozómov,“ konštatoval Radim Šrám z Ústavu experimentálnej medicíny.
Ďalšie preventívne opatrenia však už nie sú v rukách jednotlivcov. „Je to vec politikov, ktorí musia rozhodnúť, či je nevyhnutné, aby priamo cez mesto chodilo toľko áut,“ povedal doktor Šrám.
