je totiž pre škodcov smrteľný. V tomto unikátnom experimente sa na pole v Arizone vypustí 3600 molí.
Ako zvyčajne, očakávajú sa silné protesty rôznych ochranárskych skupín. Genetickí inžinieri, ktorí sa na experimente podieľali, tvrdia, že nehrozí žiadne riziko zamorenia krajiny týmto modifikovaným hmyzom, pretože všetky mole sú sterilizované, bez možnosti mať potomstvo. „Boli by sme radi, keby ľudia pochopili, že nemáme v úmysle spôsobiť nové problémy. Naopak, robíme všetko preto, aby sme problémy riešili. Škodcovia, ktorí napádajú naše polia, privádzajú mnoho poľnohospodárov na mizinu,“ povedal pre BBC Thomas Miller z Kalifornskej univerzity. Špeciálny druh bavlníkových škodcov sa do Kalifornie v 20-tych rokoch dostal pravdepodobne z Indie a odvtedy je nočnou morou pestovateľov bavlny.
Čo sa týka geneticky modifikovaných živočíchov, vedci sa pokúšajú experimentovať aj s komármi, ktoré prenášajú choroby. Genetici z USA a Taiwanu už experimentujú s komármi, ktoré prenášajú baktérie žltej horúčky. Geneticky upravené komáre budú schopné produkovať bielkoviny so silnými antibakteriálnymi účinkami. Baktérie žltej horúčky tak budú zničené ihneď po kontakte s modifikovaným komárom. Vedci predpokladajú, že keby sa podarilo takéto „antibakteriálne“ komáre vypustiť do miest so zvýšeným výskytom choroby, mohli by tieto komáre podstatne znížiť počet infikovaných osôb.
Okrem molí a komárov už existujú aj iné tzv. transgénne živočíchy; americká inštitúcia US Food and Drog Administration (FDA) v súčasnosti rieši žiadosť o povolenie uvoľniť geneticky modifikovaného lososa. Predpokladá sa, že napríklad v Číne sa už na trh dostal geneticky upravený kapor.
Niektorí prognostici predpovedajú, že to budú práve geneticky modifikované živočíchy, ktoré „nakŕmia“ svet už v roku 2025. Nekontrolovaný lov v moriach aj na súši totiž onedlho spôsobí radikálny úbytok živej potravy.
