Pri zverejnení dlhoočakávaného výskumu o ľudskom genóme, z ktorého vyplynulo, že človek má len od 30 000 do 40 000 génov, vedci zistili aj iné zaujímavé novinky. Väčšina variácií – mutácií, ktoré podliehajú evolúcii a prinášajú postupnú zmenu – je v chromozóme Y, ktorý je viazaný na samčie pohlavie.
Vedci tiež zistili, že to, čo nazývame „rasa“, nemá žiaden genetický základ. Medzi skúmanými osobami boli len minimálne rozdiely.
Politickí predstavitelia Nemecka sa v tejto súvislosti zaviazali podporovať rozvoj výskumu genómu. V prípade Nemecka totiž ide o citlivú otázku, ktorá má korene v ére vlády nacizmu v krajine. Vedci vo vtedajšom Nemecku sa usilovali vytvoriť tzv. nadradenú rasu.
Výskumníci ďalej zistili, že naša budúcnosť nie je v génoch, ale v bielkovinách. Zdá sa, že ľudské telo sa svojmu okoliu prispôsobuje práve rozrušovaním a prekombinovaním proteínových „produktov“ génov. Každý gén vyrába jednu bielkovinu – čo je základná funkcia každej bunky. Vedci už predtým zistili, že proteíny musia byť nejakým spôsobom podrobené procesu štiepenia a až potom môžu byť užitočné. Čo nebolo až doteraz známe, je miera, do akej je tento predpoklad správny. (tasr)
