Práca ho rozčuľovala a mnohokrát uvažoval, že dá výpoveď. Jeho zamestnávateľom však bola firma Microsoft a tak dnes rozhodne neľutuje, že desať rokov zatínal zuby a v práci vydržal, napísal denník Washington Post.
Po prudkom raste hodnoty firmy na burze v deväťdesiatych rokoch sa totiž z opcií pohodených v zásuvke jeho stola stali vstupenky do klubu doživotných milionárov. Randall ako 38-ročný odišiel do dôchodku a už nikdy v živote sa nechystá pracovať. Žije v centre Seattlu a z najvyššieho poschodia mrakodrapu má výhľad na zasnežené vrcholky hôr. Učí sa hrať na bendžo, pomáha s kancelárskou prácou v miestnej cirkvi a sprevádza deti z okolia po parkoch.
Ľudí s podobným životným príbehom sú dnes v okolí Seattlu, sídla spoločnosti Microsoft, tisícky. Éra technologického zlatokopectva, keď sa dalo rozprávkové bohatstvo získať len tým, že ste prijali prácu v tej správnej spoločnosti, sa však v septembri definitívne končí.
Mesto boháčov
Jedna akcia Microsoftu mala pri vstupe spoločnosti na burzu v roku 1986 hodnotu asi štyri koruny. O trinásť rokov neskôr, tesne pred spľasnutím „technologickej bubliny“, to bolo 2500 korún. Každý, kto sa v Microsofte zamestnal dostatočne skoro a vydržal aspoň pár rokov, mohol na raste akcií zarobiť značný majetok. Približne desiatim tisícom zamestnancom predaj akcií vyniesol viac než milión dolárov.
Zmenilo to nielen ich životy, ale aj život celého Seattlu a jeho okolia. Predmestia zaplavili robotníci prestavujúci domy na luxusné vily s fontánami a na nové jachty či autá Ferrari sa čakalo v poradovníkoch. V počte nových internetových firiem sa Seattle dostalo na druhé miesto hneď za oblasť Sillicon Valley – väčšina takýchto firiem založená rýchlo zbohatnutými milionármi rýchlo skrachovala. Boom však zažila aj jedna špeciálna profesia – počet ordinácií psychiatrov a psychológov v meste sa zvýšil o polovicu.
Syndróm náhleho zbohatnutia
Psychológovia čoskoro u mnohých ľudí identifikovali „syndróm náhleho zbohatnutia“. Jeho príznakom je napríklad strata dôvery vo svojich blízkych – mnohí ľudia sa začali obávať, že partneri sú s nimi len kvôli peniazom. „Bohatý človek sa môže zároveň začať cítiť akoby mal nárok na viac ako ostatní,“ hovorí psychológ zo Seattlu. „Má pocit, že sa nemusí k ostatným správať rovnako dobre či citlivo, ako sa správajú k nemu. Kvôli jeho peniazom to totiž mnohí znášajú.“
Väčšina milionárov z Microsoftu prešla najskôr fázou „zábavy a hier“, hovorí psychológ Stephen Goldbart zo San Francisca. Tú symbolizovali pravidelné nákupy nezmyselne drahých „hračiek“ a luxusné dovolenky na opačnom konci zemegule.
Niektorí ľudia sa z tejto fázy nikdy nedostali - väčšine sa to ale podarilo. Pomáhajú im špeciálne organizácie, ktoré ich učia míňať bohatstvo zmysluplne – kontaktujú ich s neziskovými inštitúciami, kde mnohí pracujú ako dobrovoľníci, a odporúčajú, na aké charitatívne účely môžu peniaze darovať.
Väčšina milionárov, s ktorými sa stretli redaktori Washington Postu, spomína Billa Gatesa ako vzor, ktorý im pomohol vyrovnať sa s náhlym bohatstvom. Zakladateľ Microsoftu každý rok venuje na rozvoj zdravotnej starostlivosti v krajinách tretieho sveta stovky miliónov dolárov a jeho nadácia v súčasnosti spravuje asi 24 miliárd dolárov.
Koniec začiatku
Dnešní zamestnanci Microsoftu ani žiadnej inej veľkej technologickej firmy si už nádeje na rýchle zbohatnutie nerobia – tie pominuli pádom ceny technologických akcií v roku 2000. Rozhodnutie Microsoftu, že od budúceho týždňa bude zamestnanci namiesto opcií dostávať bežné akcie (v oveľa menšom množstve) budú pravdepodobne nasledovať aj ďalšie firmy a znamená formálny koniec rozprávkovej éry, o ktorej budú súčasníci rozprávať deťom podobne ako o Zlatej horúčke.
Všetkým, ktorí sa do nej zapojiť nestihli, nezostáva nič iné ako zasa pracovať.
