Jedno zo skúmaných bábätiek. Vľavo dole záber jeho očnej gule na monitore sledovacej kamery, vpravo počítačová animácia gule, pohybujúcej sa horizontálne naprieč obrazovkou a miznúcej za hranatou prekážkou v strede. FOTO - PNAS
Okolitý svet sa malému dieťaťu javí ako vyplnený viac či menej trvalými objektmi a jedinečnými či opakujúcimi sa udalosťami, v ktorých tieto objekty vystupujú.
Odkedy si však dieťa osvojuje pojem objektov ako úplných (jednoznačne vymedzených) a trvalých, vrátane situácií, keď ich dočasne stratí z dohľadu, napríklad preto, že mu ich zakrylo niečo iné? Bádatelia podrobne zdokumentovali, že k tomu dochádza vo veku 4 až 6 mesiacov. No vôbec sa nevedeli zhodnúť, či je v pozadí tohto procesu vrodený aktívny mechanický prieskum okolia na báze uchopovania a manipulácie s predmetmi, alebo učenie, nastupujúce až s rozvojom videnia.
Ako sa veci majú, teraz zistili americkí kognitívni psychológovia (kognitívna veda sa zaoberá priebehom a genézou poznávania) Scott Johnson a Dima Amsoová z New York University s Jonathanom Siemmerom z Cornell University. Napísali o tom v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA Early Edition.
Vedci zorganizovali vcelku jednoduchý experiment. Bábätkám vo veku 4 až 6 mesiacov premietali počítačové animácie gule, kotúľajúcej sa sem a tam horizontálne cez obrazovku. Guľa sa občas stratila za hranatou prekážkou v strede obrazovky, aby sa vzápätí vynorila na druhej strane. Johnson s kolegami pri tom sledovali pohyby očí bábätiek pomocou špeciálnych kamier. V prípade šesťmesačných bábätiek sa často stalo, že očami predvídali znovuobjavenie sa gule na druhej strane prekážky. Štvormesačné sa však iba vzácne pozreli na druhý koniec prekážky predtým, ako poza ňu prešla guľa. Až keď vedci štvormesačným najprv premietli druhé video, zobrazujúce pohyb gule cez obrazovku, na ktorej prekážka nebola, začali sa pri sledovaní prvej animácie tak ako šesťmesačné často pozerať s predstihom na druhú stranu prekážky. Naučili sa to už po dvoch minútach premietania druhého videa. Z toho vyplýva, že pojem trvalosti objektov nám nie je vrodený, ale že ho skôr získavame učením, pozorujúc miznúce a opäť sa vynárajúce objekty v reálnom svete.
Novorodenci trávia 2-3 hodiny denne v stave tichej pozornosti. Väčšinu tohto času aktívne „skenujú“ vizuálne pole. Dvojmesačné bábätká sa tým počas dňa zaoberajú zhruba dvakrát tak dlho. Vtedy už majú za sebou okolo 200 hodín vizuálnej skúsenosti, založenej na približne 2,5 milióna očných pohybov.
