Ovcu, ktorá má v tele štvorcentimetrový mikročip (vidíme ho v bielom štvorčeku), môžu poľnohospodári kontrolovať aj s pomocou prenosného skeneru. FOTO - JOINT RESEARCH CENTER
spolupracujú vedci a výskumníci šiestich krajín: Francúzska, Nemecka, Talianska, Holandska, Portugalska a Španielska.
Teraz sa kravy, ovce či kozy označujú visačkou na uchu, prípadne vypálenou značkou. „Tie však zvieratá ľahko stratia alebo si ich poškodia pri pastve či na jatkách,“ hovorí André Poucet zo Spoločného výskumného strediska Európskej únie (JRC) v talianskej Ispre, ktorý výskum koordinuje.
Na celý život
„Potrebujeme pre zvieratá niečo ako elektronický pas, ktorý im vydrží celý život a dá sa na jatkách ľahko odobrať. Uľahčí evidenciu poľnohospodárom aj úradom. Ak sa zistí choroba, či už slintavka, choroba šialených kráv alebo ovčia klusavka, je možné rýchlo vystopovať, ktoré zvieratá prišli s chorým jedincom do styku a kde sú teraz,“ vysvetľuje výhody André Poucet. A pripúšťa, že elektronika má obmedziť aj podvody pri získavaní dotácií.
Na farme Monterotondo blízko Ríma výskumníci overili tri typy elektronických značiek. Prvá je upevnená k uchu zvieraťa - podobne ako súčasným značkám jej však hrozí riziko straty. Druhý typ mikročipu sa zapichne injekciou pod kožu. Tretí sa hadičkou zavádza zvieraťu priamo do žalúdka.
Výskumníci zistili, že ani v jednom prípade mikročip neohrozuje zdravie dobytka, a to ani v prípade zavedenia do čepca druhého žalúdka prežúvavcov. V tomto prípade sa mikročip uzavrie do sklenenej alebo keramickej kapsle, ktorá v žalúdku zostane.
Mikročip v žalúdku
„Podobne sa napokon prežúvavcom už do žalúdka dávajú kapsle, z ktorých sa uvoľňujú lieky, alebo magnety, ktoré zachytia spasené kovové predmety a nedovolia, aby poškodili ďalšie časti zažívacieho traktu zvieraťa,“ vysvetľuje Poucet.
Po výskumoch na pokusnej farme bádatelia všetky typy mikročipov vyskúšali na takmer milióne zvierat v šiestich krajinách, zúčastnených na projekte. Predpokladajú, že európske predpisy nariadia ich všeobecné zavedenie v roku 2006. Každá krajina sa bude môcť rozhodnúť, ktorú elektronickú značku uprednostní.
„Zatiaľ sa zdá, že najväčší záujem je o značky na uchu a v žalúdku, najmenší o mikročipy pod kožou,“ konštatuje André Poucet.
Systém však nefunguje u ošípaných. Tie sú v skupine agresívne a značka na uchu im nemusí dlho vydržať. Neudrží sa ani v ich žalúdku a v prípade zavedenia pod kožu sa presúva v podkožnom tuku.
Dvetisíc oviec za hodinu
Výhody elektronického značkovania sú podľa Pouceta zjavné. Súčasné značky musia poľnohospodári i kontrolóri prezerať a zaznamenávať jednu po druhej. Zato mikročip funguje ako pasívny vysielač. Nepotrebuje batériu, aktivuje sa vplyvom rádiových vĺn z prístroja, ktorý z čipu prečíta všetky obsiahnuté údaje.
Obdobný systém už napokon funguje trebárs v obchodoch, kde mikročipy strážia zabezpečený tovar. Očakáva sa, že časom mikročipy nahradia i dnešné čiarové kódy.
„Zvieratá jednoducho idú okolo snímača, ktorý ich okamžite eviduje. Za hodinu zaznamená až dvetisíc oviec,“ poznamenáva Poucet.
Jeden mikročip bude stáť asi dve eurá, celkové náklady na prevádzku od zavedenia mikročipu po jeho odobratie na jatkách by mali dosiahnuť päť eur u jedného zvieraťa.
Autor: JOZEF TUČEK(Autor je redaktorom českých Hospodářských novin)
