Pohľad na Zem z orbity nad Atlantikom. Vľavo hore je Mesiac.
FOTO - NASA
Pri vyše sto objavených mimoslnečných planétach pribúdajú úvahy o možnosti existencie mimozemského života. Veľkú pozornosť vedci venujú sklonu rotačnej osi planéty. V prípade Zeme je to dnes 23,5 oblúkového stupňa voči rovine jej obežnej dráhy okolo Slnka. Sklon jej rotačnej osi sa pomaly mení, od 21 po asi 25 stupňov. Mars má rozpätie od 15 po 40 stupňov, a možno aj viac.
Katastrofické filmy, kde nejaká strašná vesmírna sila vychýli Zem z jej rotačnej osi a zničí pozemský život, sú však vzdialené od reality. K takému záveru dospeli astronóm Darren Williams a geológ David Pollard z Pennsylvania State University. Pri výskumoch, ktoré uverejnil časopis International Journal of Astrobiology, vychádzali z pozorovanej situácie v slnečnej sústave a počítačových simulácií. Začali súčasnou Zemou v prípadoch, keby mala sklon rotačnej osi 23 (ako má dnes), a potom 54, 70 a 85 stupňov.
Model zodpovedajúci dnešnej Zemi presne odrážal jej súčasnú klímu, vrátane regionálnych režimov zrážok, snehovej a ľadovej pokrývky a sucha. Vyšší sklon rotačnej osi síce najprv produkoval vyššiu globálnu ročnú priemernú teplotu, no nad 54 stupňami naopak nižšiu.
Vedci to vysvetľujú tým, že na Zemi je dnes viac súše severne od rovníka. Priemerná ročná teplota však nemusí byť najlepším ukazovateľom obývateľnosti planéty, lebo nevylučuje extrémne medzisezónne teplotné zmeny.
Zvýšenie atmosférického obsahu oxidu uhličitého v modeli zvýšilo aj priemernú teplotu. Bádatelia preskúmali vplyv odlišného rozloženia pozemskej súše, aké existovalo pred 750 miliónmi a 540 miliónmi rokov. Vprvom prípade boli masívy súše sústredené okolo rovníka, v druhom pri južnom póle, pričom pomer súše a oceánov bol v oboch asi 22 ku 78 percentám plochy planéty (dnes je to asi 30 ku 70). Najvyššie teploty a najväčšie medzisezónne teplotné výkyvy sa vyskytujú vtedy, keď je najviac súše v stredných až vyšších zemepisných šírkach.
Podľa Williamsa je súčasná Zem „jednou z najneobývateľnejších planét, aké sme simulovali.“ A to preto, že má veľký podiel chladnej plochy pokrytej snehom a ľadom (počas roka je to 8,7 až 13,2 percenta). Chladnejšie sú iba planéty s nulovým sklonom rotačnej osi. To isté platilo aj pre väčšinu súše rozloženej hlboko na juhu.
Pri veľkom sklone rotačnej osi sú z hľadiska existencie života najproblematickejšie planéty buď s veľkými polárnymi superkontinentmi, alebo s malým podielom oceánov. Extrémne sklony by počas roka vystavili veľké časti povrchu planéty biologicky neprijateľným teplotám a buď 24-hodinovej tme, alebo 24-hodinovému svetlu, čo by zasa nevyhovovalo fotosyntéze.
Tak či onak, Williamsova a Pollardova analýza ukazuje, že s jednoduchým i pokročilým životom je zlučiteľné oveľa širšie rozpätie sklonu rotačnej osi planéty zemského typu, ako sa doteraz myslelo, a to aj pri pomerne rozdielnych klímach.
