Záber z filmu Ocean Wonderland Jeana Jacquesa Mantella. FOTO - TASR
Za rozsiahle zlyhávanie najbohatších a najkrajších morských ekosystémov po celom svete platí ľudstvo už teraz vysokú cenu Sú základným zdrojom bielkovín pre viac ako desať miliónov ľudí v celom svete. Rybolov a turistika, založené na existencii útesov, sú zdrojom hospodárskej prosperity pre milióny ďalších. Cena, ktorú ľudstvo platí za celosvetové zlyhávanie týchto ekosystémov, je ohromná.
Rozsiahle poškodzovanie koralových útesov však neustáva. Niekde sa už útesové ekosystémy hromadne rozpadli. Hrozí aj kolaps v celosvetovom meradle.
Máme však aj dobré správy. Vieme, ako medzinárodné spoločenstvo môže chrániť a obnoviť odolnosť útesov, teda ich schopnosť zachovať si integritu napriek výkyvom životného prostredia, ktoré sú prirodzenou súčasťou každého ekosystému. Musíme preto svetu sprostredkovať informácie o vážnosti globálneho otepľovania a zároveň chrániť odolnosť koralových útesov.
Ľudskí dravci sú iní
V minulosti nebolo hlavným pôvodcom degradácie útesov globálne otepľovanie, ale príliš intenzívny rybolov a znečistenie. Keď v zdravých ekosystémoch klesne počet organizmov, ktoré slúžia ako korisť, dravci nemajú dostatok potravy a ich počet sa tiež zníži. Tak získa korisť príležitosť spamätať sa. Ľudskí dravci sú však iní. Hneď ako našej koristi ubudne, jej ekonomická hodnota zvyčajne rastie, preto sa rybolov zintenzívni. To znamená, že hneď ako sa znížia stavy dravých druhov, rybolovný tlak sa presunie na tie druhy rýb, ktoré sa živia rastlinnou potravou. A to vedie k prudkému poklesu počtu bylinožravcov na koralových útesoch.
Bylinožravé ryby sú na koralových útesoch kľúčovými hráčmi. Keď populácia koralov slabne v dôsledku búrok, chorôb či iných vplyvov, práve bylinožravce držia na uzde morské riasy, čím koralom umožnia zotaviť sa. Bez nich si rýchlo rastúce riasy v krátkom čase uzurpujú väčšinu priestoru na útesoch a znemožňujú obnovu životaschopného množstva koralového porastu.
Vzhľadom na to, že koraly poskytujú štruktúru prirodzeného prostredia, na ktorej závisia ďalšie útesové organizmy, úbytok koralového porastu značne znižuje biodiverzitu útesov. Znečistenie živinami a toxínmi z blízkych pevninských území ďalej narúša regeneračnú schopnosť populácií koralov, čo ešte zväčšuje konkurenčnú výhodu morských rias.
Teplo ničí symbiózu
Koraly sa vytvárajú symbiózou medzi živočíchom a jednobunkovou rastlinou. Živočích poskytuje rastline úkryt a živiny. Rastlina premieňa slnečné žiarenie na energiu, o ktorú sa s živočíchom delí. Z dôvodov, ktorým ešte úplne nerozumieme, sa toto spolužitie rozpadá, hneď ako sú koraly vystavené nezvyčajne vysokým teplotám. Koraly vypudia rastlinu a ich farba sa zmení na žiarivo bielu. Ak sa teploty skoro vrátia k normálu, spolužitie sa môže obnoviť. Keď však koraly zostanú „obelené“ príliš dlho, zomrú.
U mnohých druhov koralov je prah obelenia zvyčajne iba niekoľko stupňov Celzia nad maximálnu teplotu v danej lokalite. Aj keď sa na to pozeráme v svetle tých najoptimistickejších scenárov globálneho otepľovania, je to znepokojujúca správa. Ak sú prahy obelenia koralov nemenné, lokálne letné teploty za niekoľko desiatok rokov ich budú pravidelne prekračovať. Koraly rastú pomaly, a preto sa útesy, ktoré utrpia závažným obelením, nezotavia predtým, ako dôjde k ďalšiemu obeleniu.
Našťastie máme dôkazy o tom, že prahy obelenia sa vyvíjajú. Väčšina druhov koralov je široko geograficky rozšírená a obelenie nastáva v závislosti od lokality pri rôznych teplotách. Mnohé druhy, ktoré na austrálskom Veľkom bariérovom útese zbelejú pri 28 či 29 stupňoch Celzia, v Arabskom mori bežne znášajú teplotu 34 stupňov aj viac. Bohužiaľ nepoznáme dobu, potrebnú na takúto adaptáciu.
Čo môžeme urobiť
Na ochranu koralov môžeme urobiť dve veci. Prvá je jasná: treba minimalizovať globálne otepľovanie, a to trebárs tým, že budeme rešpektovať Kjótsku dohodu. Po druhé treba obnoviť schopnosť koralových útesov vyrovnať sa so zmenami životného prostredia tým, že budeme chrániť stavy rýb, ktoré držia na uzde morské riasy a napomáhajú tak obnovovať populácie koralov po obelení. Tieto „ozdravné“ fázy umožňujú adaptáciu na vyššie teploty. Bez rýb však prevaha morských rias ozdravenie znemožní.
Katastrofický celosvetový úbytok stavu rýb na koralových útesoch aj inde nám neľútostne ukázal slabiny riadenia rybolovu. Mnohé usilovne regulované oblasti rybolovu prežili úpadok rovnako ako oblasti neregulované. Čoraz častejšie teda nastáva všeobecná zhoda v tom, že štandardné postupy riadenia oblastí rybolovu je nevyhnutné doplniť systémom „nedotknuteľných zón“, kde bude rybolov úplne zakázaný.
Akonáhle sa populácie rýb v týchto nedotknuteľných zónach obnovia, vďaka efektu „pretekania“ sa často zvýšia úlovky mimo nedotknuteľných zón. Podstatnejšie však je, že zóny poskytnú útočište populáciám rýb a budú fungovať ako poistka proti ich kolapsu. Na koralových útesoch tieto nedotknuteľné zóny môžu prispieť k tomu, aby si časť prirodzeného prostredia koralových útesov udržala zdravé spoločenstvá rýb, ktoré zabezpečia odolnosť koralových útesov.
Austrálsky príklad
Vedecké dôkazy naznačujú, že je nevyhnutné do nedotknuteľných zón vyčleniť 30-50% miestnych oblastí, kde sa vyskytujú ryby. Toto číslo vysoko presahuje úroveň ochrany i v najbohatších krajinách, ktoré majú svoje koralové útesy (USA a Austrálie), kde je súčasná úroveň ochrany nižšia než 5%.
Ak zoberieme do úvahy závažnosť ohrozenia svetových koralových útesov, reakcia medzinárodného spoločenstva bola doteraz hrozivo pomalá. Prichádzajú však aj povzbudivé správy: v júni austrálska vláda navrhla zásadne rozšíriť nedotknuteľné zóny v oblasti Veľkého bariérového útesu na úroveň na vyše 30 %.
Ak sa táto politika prijme, nastaví latku nového globálneho štandardu a azda prinúti ďalšie krajiny, aby sa zachovali podobne. Závisí od toho budúcnosť tropických morských ekosystémov a miliónov ľudí, ktorých životy sú s nimi zviazané.
Sean Connolly je docentom katedry morskej biológie a vedcom v Centre pre biodiverzitu koralových útesov na James Cook University v austrálskom Queenslande. Dr. Connolly sa nedávno autorsky podieľal na článku o globálnom otepľovaní a koralových útesoch pre časopis Science.
© Project Syndicate, august 2003
Autor: SEAN CONNOLLY
