SME
Štvrtok, 29. október, 2020 | Meniny má KláraKrížovkyKrížovky

Zahalí slnečnú sústavu hviezdny prach?

Prach tvorí asi jedno percento medzihviezdnej látky. Jeho drobné zrnká sú buď uhlíkové, alebo kremičitanové. Na ich povrchu vznikajú ďalšie zlúčeniny. Prach sa totiž zoskupuje do oblakov. V nich sú zložité molekuly chránené pred ultrafialovým žiarením ...


Umelecká vízia sondy Ulysses nad Slnkom. Doľava orientovaný oblúk vymedzuje sféru, kde prevládajú vplyvy Slnka.

FOTO – ESA

Prach tvorí asi jedno percento medzihviezdnej látky. Jeho drobné zrnká sú buď uhlíkové, alebo kremičitanové. Na ich povrchu vznikajú ďalšie zlúčeniny. Prach sa totiž zoskupuje do oblakov. V nich sú zložité molekuly chránené pred ultrafialovým žiarením hviezd, ktoré by inak rozbilo krehké medziatómové väzby. Chemická evolúcia má zelenú. Časť prachu unikla z hviezd pomaly, časť pri výbuchoch. Sprvoti sa nezdalo, že hviezdny prach preniká aj do slnečnej sústavy. No Slnko a planetárne telesá sa vlastne tiež zrodili z hviezdneho prachu.

Aparatúra DUST európsko-americkej sondy Ulysses krátko po jej vypustení v roku 1990 odhalila, že slnečnou sústavou predsa len prechádzajú aj zrnká hviezdneho prachu. Ulysses sa pohybuje po špeciálnej dráhe. Väčšinu času je vysoko nad rovinou obehu planét, kde sa nájde len málo prachu zo slnečnej sústavy. Dodnes už dvakrát zmapovala „zhora“ aj „zdola“ zo Zeme neviditeľné polárne oblasti Slnka. Zistila napríklad, že na prúd hviezdneho prachu z vonkajšieho vesmíru pôsobí magnetické pole Slnka, ktoré väčšinu prachu do slnečnej sústavy neprepustí. V maxime 11-ročného cyklu aktivity Slnka však slnečný magnetický štít zoslabne. Hviezdny prach načas dostane šancu.

Najnovšie výsledky z DUST, ktoré v článku pre Journal of Geophysical Research predložili Markus Landgraf z European Space Operation Centre v Darmstadte a Harald Krüger, Nicolas Altobelli a Eberhard Grün z Max-Planck-Institut für Kernphysik v Heidelbergu, však nasvedčujú, že prítok hviezdneho prachu narastá aj po slnečnom maxime v roku 2001. Môže to byť tým, že tentoraz výmena magnetickej polarity Slnka prebehla iba napoly. No možné je aj to, že slnečná sústava, ktorá sa dnes nachádza na okraji jedného oblaku medzihviezdnej látky, vstupuje do hustejšieho oblaku v smere k hviezde alfa Kentaura. Ponor do hustého oblaku medzihviezdnej látky vedci berú ako jednu z možných príčin dlhodobých klimatických zmien na Zemi. Zatiaľ však netreba panikáriť. Takéto zmeny by boli veľmi pomalé. Veď prechod bežným medzihviezdnym oblakom Slnku trvá asi sedemdesiattisíc rokov.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Premiér Igor Matovič.
Dobré ráno

Dobré ráno: Boj o moc, ambície a pomsta. Kauza STU

Čo sa to dialo na Slovenskej technickej univerzite.

Podcast Dobré Ráno.
Komentár Petra Schutza

Najsilnejšie protipandemické opatrenie je osobný lockdown

Zabudli povedať najdôležitejšiu informáciu.

Peter Schutz

Neprehliadnite tiež

Vedátorský podcast

Čo poháňa rozpínanie vesmíru? Vedci zvažujú rôzne možnosti

Tmavá energia je jedna z najväčších záhad vo fyzike.

Rôzne pohľady na kométu Čurjumov-Gerasimenko zo sondy Rosetta.

Kozmická loď nesúca robotické vozidlo je na polceste k Marsu

Vesmírna loď už od svojho štartu prekonala vzdialenosť 235,4 milióna kilometrov.

Z Mysu Canaveral v americkom štáte Florida odštartovalo vo štvrtok 30. júla 2020 k planéte Mars robotické vozidlo Perseverance.
Stroj Turek, ktorý vydávali za šahový automat, v skutočnosti sa v jeho vnútri skrýval človek, ktorý Turka riadil