Americkí vedci zistili, že vedľajším účinkom vysokých dávok niektorých liekov, používaných pri Parkinsonovej chorobe, môže byť vznik chorobnej hráčskej závislosti gemblingu. Medzi pacientmi liečenými na túto chorobu našli 1,5 percenta patologických hráčov, zatiaľ čo v celej populácii ich je niečo medzi 0,3 až 1,3 percenta.
Ako napísal New Scientist, prvým, kto si všimol zmeny v správaní parkinsonikov, bol tím Marka Stacyho z Muhammad Ali Parkinson Research Center v Phoenixe (Arizona). Niektorí z pacientov sa zapájali do malých hráčskych skupín a začali sa u nich vyvíjať patologické hráčske zvyklosti. Dvaja z pacientov dokonca po tom, čo im Stacy zvýšil dávky liekov, prehrali počas troch mesiacov 60 tisíc dolárov. Nakoniec im však pomohla účinná terapia v podobe malého množstva iných liekov, podpory rodiny a profesionálnych poradcov.
Vedci skúmali záznamy o liečbe 1884 pacientov a našli deväť, u ktorých sa počas roka rozvinul gembling do takej miery, že ich začal finančne ruinovať. Všetci brali liek s názvom levodopa, ktorý sa v mozgu mení na dôležitý neurotransmiter dopamín. Ich hráčska vášeň je však skôr spojená s iným liekom, ktorý v mozgu aktivuje dopamínové receptory.
Profesor Mark Griffiths, ktorý študuje gembling na britskej Nottingham Trent University pripúšťa, že jedným z vysvetlení gemblingu môžu byť aj biologické faktory, spojené spôsobením liekov. Celkovo sú však príčiny vzniku hráčskej závislosti oveľa zložitejšie. Určite je napríklad jednoduchšie prepadnúť gemblingu vtedy, ak človeka na každom kroku priam prenasleduje množstvo najrôznejších „výherných“ automatov.
Stacy zdôraznil, že ich výskum nepreukázal príčinnú súvislosť medzi liekmi a gemblingom, napriek tomu však aspoň upozornil doktorov aj pacientov na možné riziko. Stacy nevidí dôvod, prečo by sa mal meniť spôsob liečenia chorých. Skôr je potrebné pripraviť ich na možné riziká, ktoré môžu inou vhodnou liečbou prekonať. (ač)
