Kazem Kashefi v laboratóriu. Pravá zo skúmaviek obsahuje kmeň 121, na dne má vyprodukovaný magnetit, čo dokazuje prilipnutý magnet. FOTO – SCIENCE
otických buniek (teda takých, ktoré majú jadro) 60 stupňov. Čím vyššia teplota, tým väčšie riziko denaturácie základných molekúl života, ako sú bielkoviny a nukleové kyseliny, a rozpadu jeho štruktúrnych prvkov, ako sú jemné, výberovo priepustné mebrány buniek. Deje sa s nimi to isté, čo s vaječným bielkom a žĺtkom vo vriacej vode. S rastúcou teplotou sa mení tiež rozpustnosť plynov vo vode, hlavnej zložke biologických kvapalín.
Predstavu o zóne života, siahajúcej od teploty čosi nad bodom mrznutia vody po necelé dve tretiny cesty k bodu jej varu, však pred časom vyvrátili poznatky o vysokej teplotnej odolnosti mikróbov zo skupiny takzvaných hypertermofilov. Jeden z nich, archeón Pyrolobus fumarii, rastie ešte pri teplote 113 stupňov Celzia. Niektoré enzýmy izolované z týchto mikróbov sú funkčné až po 142 stupňov (amylopullulanáza). Americkí mikrobiológovia Kazem Kashefi a Derek Lovley z University of Massachusetts teraz posunuli hranicu teplotnej odolnosti plne funkčného života ešte ďalej. Napísali o tom v najnovšom čísle časopisu Science.
Kashefi a Lovley kultivovali mikróby obsiahnuté vo vzorke vody z aktívneho „čierneho dymáka“ Finn. Je to hydrotermálny prieduch, horúci okolo 300 stupňov Celzia. Patrí do zóny Mothra podmorského hrebeňa Juan de Fuca v severovýchodnej oblasti Tichého oceánu. Pri teplote 100 stupňov zo vzorky izolovali mikrób, ktorý prejavil mimoriadnu teplotnú odolnosť. Ukázalo sa, že sa delí až po teplotu 121 stupňov Celzia a prežije dokonca pri teplote 130 stupňov! Po návrate k nižším teplotám sa znovu aktívne delí. Vedci nevylučujú, že to robil aj pri dosiahnutom novom teplotnom maxime života, použité metódy im však nedovolili delenie doložiť.
Mikróba podľa maximálnej rozmnožovacej teploty dočasne označili ako kmeň 121. Má guľovitý tvar, priemer približne jednu milióntinu metra a akýsi chvostík rozdelený do viacerých bičíkov. Pri látkovej výmene produkuje železitý minerál magnetit. Štruktúrou bunkového obalu pripomína archeóny (nemajú jadro). A skutočne: Podľa genetickej analýzy má najbližšie k archeónom Pyrodictium occultum a Pyrobaculum aerophilum. Rast tohto mikróba pri teplote 121 stupňov Celzia je naozaj unikátny, veď takáto teplota sa využíva v tlakovaných autoklávoch (zabezpečujú, aby voda zostala kvapalná) pri štandardnej sterilizácii v laboratóriách a nemocniciach. Autoklávovanie doteraz zabíjalo všetky známe mikróby a ich tepelne odolné spóry. (zu)
