SME
Sobota, 24. október, 2020 | Meniny má KvetoslavaKrížovkyKrížovky

Život je možný aj pri stotridsiatich stupňoch Celzia

Privysoká teplota nie je zlučiteľná s existenciou života. Kde však leží hranica? Človeka zabije už telesná teplota nad 42 stupňov Celzia, rybu 40 stupňov, cievnatú rastlinu 48 stupňov, mach 50 stupňov, všetky organizmy zložené z jednej či viacerých eukary


Kazem Kashefi v laboratóriu. Pravá zo skúmaviek obsahuje kmeň 121, na dne má vyprodukovaný magnetit, čo dokazuje prilipnutý magnet. FOTO – SCIENCE

otických buniek (teda takých, ktoré majú jadro) 60 stupňov. Čím vyššia teplota, tým väčšie riziko denaturácie základných molekúl života, ako sú bielkoviny a nukleové kyseliny, a rozpadu jeho štruktúrnych prvkov, ako sú jemné, výberovo priepustné mebrány buniek. Deje sa s nimi to isté, čo s vaječným bielkom a žĺtkom vo vriacej vode. S rastúcou teplotou sa mení tiež rozpustnosť plynov vo vode, hlavnej zložke biologických kvapalín.

Predstavu o zóne života, siahajúcej od teploty čosi nad bodom mrznutia vody po necelé dve tretiny cesty k bodu jej varu, však pred časom vyvrátili poznatky o vysokej teplotnej odolnosti mikróbov zo skupiny takzvaných hypertermofilov. Jeden z nich, archeón Pyrolobus fumarii, rastie ešte pri teplote 113 stupňov Celzia. Niektoré enzýmy izolované z týchto mikróbov sú funkčné až po 142 stupňov (amylopullulanáza). Americkí mikrobiológovia Kazem Kashefi a Derek Lovley z University of Massachusetts teraz posunuli hranicu teplotnej odolnosti plne funkčného života ešte ďalej. Napísali o tom v najnovšom čísle časopisu Science.

Kashefi a Lovley kultivovali mikróby obsiahnuté vo vzorke vody z aktívneho „čierneho dymáka“ Finn. Je to hydrotermálny prieduch, horúci okolo 300 stupňov Celzia. Patrí do zóny Mothra podmorského hrebeňa Juan de Fuca v severovýchodnej oblasti Tichého oceánu. Pri teplote 100 stupňov zo vzorky izolovali mikrób, ktorý prejavil mimoriadnu teplotnú odolnosť. Ukázalo sa, že sa delí až po teplotu 121 stupňov Celzia a prežije dokonca pri teplote 130 stupňov! Po návrate k nižším teplotám sa znovu aktívne delí. Vedci nevylučujú, že to robil aj pri dosiahnutom novom teplotnom maxime života, použité metódy im však nedovolili delenie doložiť.

Mikróba podľa maximálnej rozmnožovacej teploty dočasne označili ako kmeň 121. Má guľovitý tvar, priemer približne jednu milióntinu metra a akýsi chvostík rozdelený do viacerých bičíkov. Pri látkovej výmene produkuje železitý minerál magnetit. Štruktúrou bunkového obalu pripomína archeóny (nemajú jadro). A skutočne: Podľa genetickej analýzy má najbližšie k archeónom Pyrodictium occultum a Pyrobaculum aerophilum. Rast tohto mikróba pri teplote 121 stupňov Celzia je naozaj unikátny, veď takáto teplota sa využíva v tlakovaných autoklávoch (zabezpečujú, aby voda zostala kvapalná) pri štandardnej sterilizácii v laboratóriách a nemocniciach. Autoklávovanie doteraz zabíjalo všetky známe mikróby a ich tepelne odolné spóry. (zu)

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus na Slovensku: Už teraz prišlo viac ľudí ako na voľby, hodnotí testovanie Matovič (minúta po minúte)

Na Slovensku pribudlo 2890 pozitívne testovaných na koronavírus a 25 úmrtí pacientov s Covid-19. Na Orave a v Bardejove pokračovalo celoplošné testovanie na Covid-19.

Premiér Igor Matovič na tlačovej konferencii v Námestove.

Boris Kollár mal v Bratislave vážnu dopravnú nehodu

Predseda parlamentu je pri vedomí, previezli ho do nemocnice.

Limuzína, v ktorej sa viezol predseda parlamentu Boris Kollár.
Odberové miesto v dolnokubínskej nemocnici.
Luka Modrič strieľa gól v zápase FC Barcelona - Real Madrid.

Neprehliadnite tiež

Najlepší lacný mobil do dvesto eur (jeseň 2020)

Je lepšie Lenovo, Huawei alebo Xiaomi?

Sonda OSIRIS-REx nabrala vzorky z asteroidu, ale stráca ich

Uzatvárací mechanizmus zablokovali kamene.

Na snímke z 11. augusta 2020 robotické rameno kozmickej lode amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Osiris-Rex počas skúšky odberu vzoriek z asteroidu Bennu.
Podcast Klik

Klik: Je Google monopol?

Komentovaný prehľad technologických správ.

Podcast Klik