Campylobacter spôsobuje hnačkové ochorenia najmä u detí.
FOTO – ARCHÍV
So znižovaním počtu účinných liekov sa sťažila liečba bakteriálnych infekcií a príbuzných ochorení. Vedci sa obávajú, že šírenie génov rezistencie dokonca aj medzi nepríbuznými bakteriálnymi druhmi by mohlo premeniť dnes liečiteľné ochorenia na smrteľné.
Tri spôsoby získania rezistencie
Odolnosť na antibiotiká je uznaným medicínskym problémom od 40. rokov minulého storočia, kedy sa tieto lieky stali široko dostupnými. Odvtedy sa objavujú bakteriálne kmene vzdorujúce nie jednému, ale viacerým typom antibiotík. Niektoré na ľuďoch cudzopasiace patogénne kmene sú odolné na viac ako sto liekov. Ochorenia, ktoré sa kedysi považovali za vykorenené (tuberkulóza), dnes zaznamenávajú znepokojujúci návrat na scénu.
Baktérie získavajú odolnosť troma spôsobmi: dedičnosťou, spontánnymi mutáciami alebo získaním génov od iných baktérií (bakteriálny sex). Hlavným faktorom je však kontakt s antibiotikami. Platí, že čím viac sa liek používa, tým lepšie sa naň baktéria adaptuje. Preto odborníci zdôrazňujú, aby sa antibiotiká predpisovali s rozvahou a v takých dávkach, ktoré zlikvidujú čo najviac bakteriálnych hostiteľov. Ak sa užívajú v nedostatočnom množstve alebo nedostatočne dlho, najzraniteľnejšie baktérie síce zahynú, ostáva však silná skupina tých, ktoré prežijú. Ďalším znepokojujúcim problémom je používanie antibiotík v poľnohospodárstve. Ich úlohou je zlepšiť rast zvierat, pričom sa podávajú vo veľmi malých množstvách: gramy na tonu krmiva.
Abigail Salyersová, profesorka mikrobiológie na Univerzite vIllinois, zistila, že dlhodobé podávanie antibiotík v malých dávkach je najúčinnejším spôsobom, ako vyselektovať rezistentné baktérie. To preto, že baktérie napádajú rastliny a živočíchy už miliardy rokov, pričom sú extrémne prispôsobivé. Ak im teda poskytneme čas naviac, na nové podmienky sa adaptujú smaximálnou efektívnosťou.
Riziká pre ľudské zdravie
Ľudia sa najčastejšie vystavujú rezistentným baktériám pri kontakte s hospodárskymi zvieratami alebo keď zjedia mäso, prípadne mäsové výrobky. Dva druhy robia lekárom zvlášť hlboké vrásky, keďže infikujú veľa ľudí. Salmonella a Campylobacter majú ročne na svedomí milióny prípadov otráv. Následky bývajú v rozsahu od ťažko postrehnuteľných cez výslovne nepríjemné až po osudné, najmä v prípade novorodencov, starších ľudí alebo ľudí s oslabeným imunitným systémom.
Počet rezistentných kmeňov oboch baktérií stále stúpa. Podľa údajov z USA v roku 1996 až 6 % vzoriek Salmonelly izolovaných z ľudského organizmu bolo rezistentných na aspoň päť rôznych antibiotík, v roku 2000 to bolo dokonca 12 %. Všetkých päť antibiotík sa v USA používa aj v poľnohospodárstve.
Ešte závažnejší scenár nastane, ak rezistentné bacily uniknú z tráviaceho systému do iných častí organizmu. Najčastejšie sa to stáva počas operácie.
„Ak sa vnútornosti náhle perforujú a do krvného systému unikne črevná flóra, nebezpečenstvo vzniku ťažko liečiteľnej pooperačnej infekcie sa značne zvýši“, tvrdí Salyersová.
Stuart Levy, profesor mikrobiológie a medicíny na Univerzite Tufts zas hovorí, že tok rezistentných génov nie je obmedzený len na baktérie z infikovanej potravy. „Ako členovia mikrobiálneho systému, každá baktéria, aj neškodný alebo symbiotický kmeň, môže prijať gén rezistencie a odovzdať ho susedom vrátane nebezpečných bacilov, ktoré spôsobujú zápal pľúc, infekcie močových ciest alebo pohlavné choroby.“
Tak by gén rezistencie zo symbiotickej baktérie Enterococcus faecium mohol skončiť u zlatého stafylokoka, ktorý je odolný voči sto liekom a spôsobuje takmer neliečiteľné infekcie.
„Bolo by ťažké vystopovať cestu zápalového ochorenia močových ciest až k používaniu antibiotík vo veľkochovoch. Práve poľnohospodárstvo však môže byť zdrojom rezistencie“, tvrdí Levy.
Priemysel pod tlakom
Poľnohospodári sú v súvislosti s používaním liekov pod veľkým tlakom. Vlna nespokojnosti šíriaca sa z Európy zasiahla už aj USA. V roku 2002 viaceré reťazce rýchleho občerstvenia v USA vyhlásili, že prestanú nakupovať kurčatá, ktorým do krmiva pridávali enrofloxacin. Dôvodom bola príbuznosť s liekom, ktorým sa liečia infekcie vyvolané Campylobacterom a antraxom. Tri z najväčších amerických fariem hydiny pod nátlakom vyhlásili, že nebudú ďalej podávať antibiotiká zdravým zvieratám. Zároveň sa objavili návrhy zákonov, ktoré u zdravých zvierat zakázali používať antibiotiká významné aj pre človeka. Aliancia pre dôsledné používanie antibiotík so sídlom v Massachusetts vydala správu, v ktorej zhrnula výsledky viac ako 500 uverejnených štúdií. Dôrazne v nej vyzýva na zákaz neterapeutického používania antibiotík.
Čo sa stane, ak sa antibiotiká v chove obmedzia alebo úplne vylúčia? Na rozdiel od USA v tom má Európa bohaté skúsenosti. Od roku 1999 Európska komisia prísne reguluje používanie antibiotík, ktoré sa uplatňujú aj v humánnej medicíne. Lídrom sa stalo Dánsko, ktoré ich od roku 1994 za šesť rokov obmedzilo o 60 %. O ďalšie dva roky ich zakázalo úplne.
Podľa Henrika Wegenera z Dánskeho veterinárneho inštitútu poľnohospodári zvieratám museli dať viac krmiva, aby udržali ich hmotnosť, náklady sa však vyrovnali cene liekov. A čo je dôležitejšie, zákaz preukázateľne znížil výskyt rezistentných baktérií a súčasne neovplyvnil zdravie zvierat.
Autor: JÁN RAMŽA(autor je študentom Prírodovedeckej fakulty UK)
