V ČASE PARALÝZY AMERICKEJ KOZMONAUTIKY PO FEBRUÁROVEJ TRAGÉDII RAKETOPLÁNU COLUMBIA PREBRALI „MARŤANSKÚ ŠTAFETU“ NAPLNO RUSKÍ ODBORNÍCI

Rusi chcú letieť na Mars už v roku 2018

V týchto dňoch, keď je Mars k Zemi najbližšie odkedy Európu obývali neandertálci, iste mnohých napadlo, ako je to s letmi ľudí na červenú planétu.


Jedna z vízií kolónie na Marse.

„Stanoviť, čo je nemožné, sa dá len ťažko. Lebo sen včerajška býva nádejou dneška a skutočnosťou zajtrajška.“ Slová amerického fyzika a priekopníka raketového pohonu Roberta Hutchingsa Goddarda (1882-1945) platia aj pre túto oblasť. To, ako sa v nej dnes sny a nádeje menia na skutočnosť, zhrnul v najnovšom čísle časopisu Science Richard Stone.Od začiatku 60-tych rokov si americkí spravodajcovia lámali hlavu nad istými zábermi testovacieho strediska Semipalatinsk v severovýchodnom Kazachstane. Sovieti tam do podzemia zvážali obrovské kovové gule a sofistikovanú techniku. Američania to vysvetľovali projektom „lúčov smrti“ – obrovského dela využívajúceho zväzok častíc na zostreľovanie balistických rakiet.

Pravda vyšla najavo až po studenej vojne. Nijaké delo. Sovieti chceli úspech Američanov na Mesiaci pretromfnúť ešte prestížnejším pristátím na Marse. A na to vyvíjali jadrový raketový motor.

Na tohtoročnej júnovej konferencii v Moskve tieto plány ožili. Už predtým bolo jasné, že Sovieti a Rusi sa čímsi takým zaoberajú. No ruskí vedci teraz prvý raz všetko zverejnili.

Skôr finančný ako technický problém

Načasovanie konferencie sa nezdalo najvhodnejšie, lebo katastrofa Columbie v očiach mnohých spochybnila účelnosť pilotovaných letov. Finančné náklady na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) neustále rastú a Rusi majú notorické problémy s plnením svojich záväzkov pri jej budovaní. A predsa: v každej veľkej kozmonautickej inštitúcii v Rusku sa intenzívne pracuje na plánoch pilotovanej výpravy na Mars. Ba určený je už aj predbežný dátum štartu 8. mája 2018. Let na Mars a späť by mal trvať asi dva roky.

Hlava ruských „Marťanov“, Leonid Gorškov z firmy Energija, výrobcu ruských kozmických lodí, odhaduje cenu výpravy na 14 až 20 miliárd dolárov. Západní odborníci však potrebnú sumu prirovnávajú k nákladom na ISS – okolo 100 miliárd dolárov.

Rusi si uvedomujú, že na Mars nemôžu ísť sami. Podľa Anatolija Korotejeva z Keldyšovho výskumného strediska v Moskve bude treba sústrediť všetky sily svetovej kozmonautiky. Cesta na Mars je dnes skôr finančný problém ako technický. Automatické sondy dosiahli veľké úspechy. No živý inžinier a geológ (aj biológ?) je na Marse nenahraditeľný.

Na Západe však vedci zatiaľ kladú dôraz na nepilotovaný výskum Marsu. Ľudia môžu nasledovať po 50 až 100 rokoch. No oživené ruské aktivity inšpirovali štúdie pilotovanej výpravy na Mars v Európskej kozmickej agentúre (ESA). O štarte sa neuvažuje skôr ako v roku 2025. Európske snahy povzbudzujú aj „disidentov“ (v neprajnej klíme bushovskej Ameriky) v NASA.

Tri neúspešné pokusy

Sovieti v Bajkale-1 vyvíjali jadrový motor pre 123 metrov vysokú raketu N-1. Tá mala dopraviť na nízku obežnú dráhu masívnu medziplanetárnu loď TMK, takisto vybavenú jadrovými motormi. No tri neúspešné pokusy o vypustenie N-1 príslušné snahy zastavili. Po pristátí Apolla-11 na Mesiaci Rusi tieto úsilia oživili. TMK sa mala zostaviť až na orbite okolo Zeme. Dnešné plány hovoria o 600-tonovej lodi. Aleksander Kolbajenkov, dnešný šéfinižinier Bajkalu-1, spomenul skúšky exotických raketových palív na báze karbidov plutónia a uránu. Pri testoch nesmeli byť v Bajkale-1 ľudia. V roku 1978 začal fungovať prototyp jadrového raketového motora IRGIT.

Konkurenčný americký program sa nikdy nedostal tak ďaleko. Hoci po skončení studenej vojny načas ožil, v roku 1993 ho vláda definitívne zastavila ešte pred prvými skúškami a prostriedky presunula na program raketoplánov. Dnes sa však opäť rozbieha vývoj amerického jadrového raketového motora SAFE. V jeho pozadí sú NASA a laboratórium Ministerstva energetiky v Los Alamos. Výkon prototypu na báze uránu je zatiaľ iba 400 kilowattov.

Iba prvý krok

No SAFE je iba prvý krok, uviedol v Moskve účastník projektu Michael Houts z NASA. Pilotovaná výprava na Mars vyžaduje výkon motora aspoň 10 megawattov. Podľa Houtsa by mohol byť k dispozícii v roku 2020. Rusi s Kazachmi chcú mať inovovaný IRGIT hotový už v roku 2018.

Astronauti sediaci dva roky na jadrovom motore – to prirodzene vzbudzuje obavy. Houts však zdôrazňuje, že z jadrového motora (počas väčšiny cesty vypnutého) by astronauti nedostávali väčšiu dávku žiarenia ako z kozmických lúčov. Ruské i americké plány predpokladajú špeciálne ochranné štíty a steny obytných priestorov. Výprava by sa mala konať v minime slnečnej aktivity. Preto Rusi hovoria už o roku 2018. Podľa Vitalija Semjonova, šéfplánovača pilotovanej misie na Mars z Keldyšovho strediska, by sa táto príležitosť nemala premeškať. Ďalšia taká bude až v roku 2032.

Človek nie je stroj

Adilija Kotovská z moskovského Ústavu biomedicínskych problémov na konferencii upozornila na fyziologické účinky dlhodobého letu. Posádky prirovnávajú po dlhšom pobyte v beztiaži svoje končatiny k plutvám. No Anatolij Grigorjev, riaditeľ toho istého ústavu, zdôraznil, že za štyri desaťročia pilotovaných letov sa nazbieralo dosť údajov, aby lekári navrhli účinný systém cvičení. Horšie je to s kostným tkanivom a srdcovocievnym systémom. Asi niet iného východiska ako umelá gravitácia, aspoň v časti lodi.

A zabudnúť nemožno ani na psychológiu posádky pri dlhodobom lete. ESA chce podľa šéfa príslušného projektu Olivera Angerera od roku 2006 testovať 18 zvlášť odolných ľudí na novej európskej výskumnej stanici Concordia vo vnútrozemí Antraktídy. Rusi majú podobné plány so šesťčlennou posádkou, ktorú budú skúšať 500 dní od budúceho roka v troch moduloch vesmírnej stanice – pravda, na zemi. Chcú pozvať aj zahraničných astronautov, lebo podľa člena jednej z posádok Miru Sergeja Avdejeva budú najväčšie problémy výpravy na Mars sociologické.

Času je dosť?

ESA a NASA uznávajú, že ruské plány pilotovanej výpravy na Mars do roku 2020 sú technicky uskutočniteľné. Sami sa však neponáhľajú. ESA sa chce najprv sústrediť na obnovu pilotovaných letov na Mesiac v rokoch 2020 až 2025. Mars príde na rad až v roku 2033.

Aj niektorí Rusi hovoria, že je to realistickejšie. Podľa Moroza svet zatiaľ nie je na Mars mentálne pripravený. Plány NASA sú hmlisté, pri pilotovaných letoch má prioritu dokončenie ISS. Tá sa však ľahko môže stať východiskom marťanskej výpravy. Rusi sa držia štartu v roku 2018. Financuje ich moskovské Medzinárodné stredisko pre vedu a technológiu, ktoré sa okrem iného stará aj o nešírenie jadrových zbraní.

Celkove nemá Rusko peňazí nazvyš, no politická klíma sa rýchlo mení. Podobné projekty možno využiť všelijako a pri ich riešení vzniká veľa užitočných vedľajších produktov. Jednostranné kroky Bushovej administratívy zrejme nadlho zhoršili medzinárodne-politickú klímu a to azda paradoxne urýchli aj výpravu na Mars. Ten sa napokon, po „spozemštení“ jeho prostredia v duchu úvah spisovateľa Arthura Clarka, môže stať druhou planétou ľudstva. Aj ako základňa našej civilizácie pre prípad katatrofického dopadu planétky či jadra kométy na Zem. Rusi sú však už vďaka dlhodobému plánovaniu a pokusom akoby v polovici cesty.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  3. Malé knedličky, veľké dojmy
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  5. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  6. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  7. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  8. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  9. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  10. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 11 934
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 11 517
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 7 951
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 6 521
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 923
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 3 690
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 488
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 3 348
  9. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 2 820
  10. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017 2 462

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Osem zásadných zmien v hypotékach, ktoré odštartujú od marca

Kto si málo sporí a príliš často mení zamestnanie, dostane o niečo nižší úver ako doteraz.

BRATISLAVA

Bol priekopník – utečenec. Jeho meno zmizlo z novín aj z histórie

Václav Nedomanský má zo svetových šampionátov deväť medailí.

Neprehliadnite tiež

Civilizáciu Aztékov zničila európska zbraň, nevedeli proti nej bojovať

Za kolapsom rozvinutej juhoamerickej civilizácie môže byť aj pandémia paratýfusu.

Voda na Zemi aj vo vesmíre. Pozrite si najkrajšie zábery z kozmu za tento týždeň

Vedci predstavili tri mimozemské svety, kde by mohla byť voda aj život.

Pluto a jeho mesiace budú oficiálne ríšou mŕtvych

Nové názvoslovie pre systém trpasličej planéty sa inšpiruje aj mytológiou.

TECH_FM

NASA oznámila obrovský objav, prečo sú vedci takí nadšení

Veď je to „len“ ďalšia hviezdna sústava. Tak prečo toľko kriku? Vysvetľuje podcast TECH_FM.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop