p Astronómovia tímu Duncana Forbesa zo Swinburne Institute of Technology (Austrália) prvý raz „prichytili in flagranti“ veľkú špirálovú galaxiu, ako gravitáciou trhá menšiu satelitnú galaxiu. Doteraz sa našli iba stopy takýchto javov.
p Pri kunlunšanskom zemetrasení (Tibet) v roku 2001 sa trhlina šírila rýchlosťou takmer 5 km/s! Zistili to Michel Bouchon a Martin Vallée z Université Joseph Fourier v Grenobli.
p Tím Nicholasa Manna z University of Warwick odhalil, že vírus S-PM2, infikujúci morské sinice, má dva gény pre bielkoviny. Tie dokážu sinice prinútiť, aby pokračovali vo fotosyntéze aj pri silnom slnečnom svetle, keď ju normálne prerušujú.
p Tím Lorena Rieseberga z Indiana University zistil výskumom slnečníc z extrémnych prostredí (piesočné duny, suchá púštna pôda, slatiny), že v ich prípade hybridizácia nebola slepou uličkou, ale práve ona im otvorila nové, inak evolučne ťažko dosiahnuteľné adaptácie.
p Za utrpením, ktoré spôsobuje neuropatická bolesť (dôsledok poškodenia nervov), je podľa pokusov tímu Kazuhidea Inouea z National Institutes of Health Sciences v Tokiu na potkanoch prebytok istého bielkovinového receptora, označovaného ako P2X4 purínoceptor.
p Vedci vedení Philipom Malanom z University of Arizona oznámili, že sa im podarilo vyvinúť nový liek proti neuropatickej bolesti - chemickú látku AM1241. Ako ukazujú pokusy na myšiach a potkanoch, zaberá bez škodlivých vedľajších účinkov.
p Brian Kaspar zo Salk Institute s kolegami inzulínovým rastovým faktorom-1, cielene aplikovaným pomocou upraveného vírusu, spomalil zhoršovanie fyzického stavu a predĺžil život myšiam chorým na neliečiteľnú amyotropickú laterálnu sklerózu motorických neurónov.
p Vincent Jansen z University of London s kolegami zistil, že v Anglicku a vo Walese sa čoraz viac vyskytujú osýpky. Zrejme to má na svedomí nedávny znížený záujem rodičov o očkovanie detí proti tejto vírusovej chorobe.
p Antidepresanty podľa všetkého fungujú tak, že podnecujú rast nových neurónov v mozgu (v časti zvanej hipocampus). Ukazujú to pokusy americko-francúzskeho tímu Reného Hena z Columbia University na myšiach, využívajúce geneticky obmenené kmene týchto zvierat.
p Podľa pokusov tímu Donalda Pfaffa z Rockefeller University je za rôznymi typmi vzrušenia myších samíc (pozornosť, strach, sexuálna túžba) jeden mechanizmus, ktorý po rozpoznaní podnetu spúšťa špecifické reakcie. Kľúčovú úlohu pri tom zohráva hormón alfa estrogén.
ZDENĚK URBAN
