Tmavé škvrny sú alzheimerovské plaky v mozgoch králikov s vysokocholesterolovou stravou, ktoré pili vodu s meďou. FOTO - PNAS
Výskyt Alzheimerovej choroby je úmerný veku, pričom táto závislosť je dosť strmá (čím starší človek, tým vyššie riziko). Asi tretina prípadov máva mierny priebeh, no zväčša túto chorobu sprevádzajú veľmi nepríjemné ukážky toho, čo sa všeobecne označuje ako starecká demencia.
V pozadí Alzheimerovej choroby je progresívne poškodzovanie mozgových buniek. Prejavuje sa senilnými plakmi, čo sú chumáčovité komplexy rozpadnutých výbežkov neurónov, a beta-amyloidu, patologickej bielkoviny. Druhým hlavným príznakom sú zvláštne klbká, podľa formulácie viacerých bádateľov akési pomníky zaniknutých neurónov.
Minulé výskumy naznačili, že k rizikovým faktorom vzniku plakov patria prebytky cholesterolu (inak dôležitého pre fungovanie buniek a prenos nervových impulzov) a medi (inak základnej stopovej živiny) v organizme. Pri štúdiu Alzheimerovej choroby sa ako modely využívajú králiky kŕmené stravou s vysokým obsahom cholesterolu.
Medicínsky neurobiológ Larry Sparks zo Sun Health Research Institute v arizonskom Sun City pred časom s kolegami zistil, že jestvujú rozdiely medzi tvorbou plakov v mozgoch takýchto králikov v rôznych laboratóriách. Príčina viedla k pitnej vode. Tam, kde králiky dostávali destilovanú vodu, mali menej plakov, kde pili vodu z kohútika, viac. Podľa všetkého za tým bola meď vo vode z kohútika.
Teraz sa Sparks spolu s Bernardom Schreursom z West Virginia University v Morgantowne rozhodol presne zistiť, ako sa veci majú. O výsledkoch napísali v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA Early Edition. Nové pokusy urobili so 68 samcami novozélandských bielych králikov na vysokocholesterolovej strave. Do destilovanej vody im dlhodobo pridávali 0,12 milióntiny medi, čo je ešte stále menej ako desatina maximálnej prímesi medi v mestskej pitnej vode, akú pripúšťajú vládne predpisy v USA. Králikom, ktorí takúto vodu pili desať týždňov, sa v hipocampe a spánkovom laloku mozgu vyvinulo významne viac plakov a štruktúr, ktoré plakom predchádzajú, ako králikom, čo pili destilovanú vodu bez medi. Prvá skupina králikov mala aj oveľa horšiu výkonnosť v sérii zložitých testov predpokladajúcich dobrú schopnosť učenia. Kombinácia zvýšeného cholesterolu s meďou zrejme bráni, aby sa mozog prirodzeným vyplavovaním do krvného riečišťa zbavoval beta-amyloidu, takže v ňom nekontrolovane vznikajú alzheimerovské plaky.
