ILUSTRAČNÉ FOTO - REUTERS
Na prelome 19. a 20. storočia vedci zistili, že dôležitým miestom mozgu hudobníkov je oblasť sluchovej dráhy (planum temporale). Haydn, Brahms, Bruckner i Mahler ju mali nadmerne vyvinutú, nezvyčajnou kapacitou temporálnej oblasti sa mohli preukázať Bach aj Beethoven.
Moderné postupy zobrazovania mozgu ukázali, že rozvinutú sluchovú oblasť majú aj tí, ktorí sa venujú hudbe dnes. Vedci tiež zistili, že už pri počúvaní hudby fungujú odlišne mozgy profesionálneho hudobníka a človeka hudobne nevzdelaného a netrénovaného. Čo však robí z ľudí hudobníkov a z hudobníkov géniov? Je to naozaj iba vrodené nadanie a jedna rozvinutejšia časť mozgu, ktorá sa zrejme formuje už pred narodením? Alebo sme hudobne nadaní prakticky všetci, a je to predovšetkým prostredie, svedčiace hudbe, alebo výchova a tvrdý mnohoročný dril, ktoré sa najviac podieľajú na tom, že niekde rastú noví geniálni hudobníci? Alebo geniálneho hudobníka robí toto všetko a ešte aj celá historická epocha? Kto vie?
U nigérijských Anangov sa oboznamuje dieťa s hudbou už týždeň po narodení. Otec mu vyrobí malý bubienok, a keď má Anang päť, vie na ňom hrať, zaspievať stovky pesničiek a ovláda desiatky zložitých tanečných pohybov. Medzi Anangmi údajne nenájdete hudobne nenadaných ľudí. V Ghane v kmeni Ewe prebieha rituál, pri ktorom si adepti hudobného umenia ľahnú na zem a majster im rytmus doslova vtĺka do tela a do duše. V Japonsku, Číne a Maďarsku sa od všetkých detí očakáva, že sa naučia dobre spievať a hrať na nejakom nástroji. Píše o tom harvardský pedagóg Howard Gardner v knihe Dimenzie myslenia (Portál, Praha, 1999). Gardner považuje hudobnú inteligenciu za jednu zo siedmich samostatných inteligencií (dnes ich uznáva už deväť), ktorými sa môže človek na tomto svete originálne uplatniť. Gardner, mimochodom, tvrdí, že neurologický základ rečovej a hudobnej inteligencie je preukázateľne odlišný.
