Pravdepodobne osobne nepoznáte žiadneho technologického konzultanta z Indie ani veterinára slúžiaceho v nórskej armáde. Ak by ste sa však predsa len potrebovali skontaktovať s nimi - alebo s kýmkoľvek iným na tejto planéte, kto má e-mailovú adresu - pravdepodobne by sa vám to podarilo, a to prostredníctvom nanajvýš šiestich iných ľudí, vašich priateľov a priateľov ich priateľov.
Vedci z Kolumbijskej univerzity prostredníctvom rozsiahleho experimentu potvrdili, že aj na internete platí známa teória psychológa Stanleyho Milgrama: medzi ktorýmikoľvek dvoma ľuďmi na svete možno vytvoriť prepojenie len prostredníctvom šiestich iných ľudí.
Do pôvodného Milgramovho experimentu sa v roku 1967 zapojilo 400 ľudí, ktorí posielali svojim známym papierové listy. Vďaka internetu však bolo možné tentoraz zapojiť až 61-tisíc dobrovoľníkov zo 166 krajín. Každý z nich dostal za úlohu nájsť cestu k jednému z osemnástich vybraných „cieľov“, pričom poznal jeho meno, bydlisko, povolanie a informácie o škole, ktorú navštevoval. Cieľmi boli ľudia zo všetkých kútov sveta s najrôznejšími povolaniami a dobrovoľníci mali poslať e-mail svojmu známemu, ktorý by podľa nich najskôr mohol cieľovú osobu poznať. Ak to tak nebolo, títo ľudia boli požiadaní, aby e-mail poslali ďalej podľa rovnakých pravidiel, až kým nedorazil k cieľovému prijímateľovi.
Z 24-tisíc e-mailových reťazí, ktoré takto vznikli, ku konečným adresátom dorazilo 384 správ. Veľké množstvo oslovených sa totiž do experimentu nezapojilo a reťaz pretrhli. Úspešné správy prešli v priemere rukami šiestich ľudí. Pri hľadaní človeka pochádzajúceho z tej istej krajiny je podľa vedcov zväčša možné nájsť spojenie prostredníctvom piatich „známych mojich známych“, pri pátraní v celosvetovom meradle treba v priemere o dvoch ľudí viac. Ide o rovnaký výsledok, k akému dospel Milgram pred 35 rokmi. Ten pred experimentom požiadal jeho účastníkov, aby odhadli, aká dlhá musí byť reťaz, aby dosiahla až ku stanovenému prijímateľovi. Väčšina ľudí tipovala, že správa prejde rukami stoviek ľudí.
Hlavným cieľom experimentu je spoznať, ako fungujú sociálne prepojenia medzi ľuďmi a koho kontaktujú, ak hľadajú pomoc alebo konkrétnu informáciu. Vedci zistili, že pri hľadaní inej osoby sa účastníci najčastejšie obracali na svojich dobrých priateľov, najúspešnejší však boli tí, ktorí o pomoc požiadali vzdialenejších známych a najmä svojich kolegov a ľudí s rovnakou profesiou, ako cieľová osoba. Najťažšie dosiahnuteľní sa ukázali muž z Chorvátska a ďalší z Indonézie, naopak najviac správ dorazilo profesorovi z Cornellskej univerzity.
Výsledky by mohli podľa vedcov poslúžiť nielen ako návod pre ľudí, ktorí si cez e-mail chcú napríklad nájsť prácu (oslovte najmä vzdialenejších známych), ale pomôcť aj pri pochopení spôsobu šírenia infekčných chorôb, pri stavbe počítačových sietí aj lapaní kriminálnikov. „Svet je prepojený, ale ľudia o tom nie vždy vedia,“ povedal šéf výskumného projektu Duncan Watts. „Najdôležitejšie je pritom práve to, či prepojenie ľudia aj vnímajú.“
Experiment ukazuje, že aj na globálnej úrovni sa dajú prostredníctvom internetu vyhľadávať informácie či ľudia relatívne jednoducho - ak si ľudia uvedomia obrovský potenciál siete a majú dostatočne veľkú motiváciu na to, aby vynaložili na nájdenie dostatočné úsilie.
