, Severná koruna a Herkules a súhvezdie Hadonos vľavo dole od nich. Zenitom po odchode Labute prejdú Jašterica, Kasiopeja, priblížia sa Perzeus a Povozník. Veľký voz bude nízko nad severným obzorom, kde pred polnocou začne svoj celodenný kruh. Drak a Cefeus klesajú k západu, nadránom ich nahradí rozsiahla ale nevýrazná Žirafa. Jej kontúry treba hľadať len podľa hviezdnej mapy. Podobným „neznámym“ súhvezdím je Rys, ktorý sa po polnoci začne dvíhať nad severovýchodom.
Celú noc však môžeme spoznávať a doslova vychutnávať ekliptikálne (zvieratníkové) súhvezdia: začiatkom mesiaca od večera postupne na juhu vrcholia Kozorožec, Vodnár, Ryby, koncom mesiaca sa pridá aj Býk. Okrem toho skúste hľadať Pegasa, vedľa neho maličkého Koníka a Andromédu so známou, voľným okom viditeľnou hmlovinou (v skutočnosti je to galaxia M31). Preskúmať môžete aj kontúry Veľryby a západnú časť súhvezdia Eridanus, ktoré nadránom predchádza Orión na východe až juhovýchode.
Ranná východná obloha bude plná krásnych súhvezdí a jasných planét. Vzájomne sa budú prepletať súhvezdia Povozník, Býk, Orión, Blíženci so Saturnom, Jupiterom a Venušou. S prechádzajúcim Mesiacom vytvoria premenlivé, pestré a pútavé zoskupenia.
Venuša vychádza ešte počas astronomickej noci, ale s klesajúcou deklináciou sa jej viditeľnosť v priebehu mesiaca skracuje. Mars znova prekročil hranicu súhvezdia Strelec a zostane v ňom až do konca mesiaca. Podobne ako v auguste, aj v septembri bude po zotmení prvým nápadným objektom nízko nad južným obzorom. „Konkurenciu“ mu bude robiť jedine farbou podobný Antares v súhvezdí Škorpión vpravo dole od neho. Jupiter začiatkom mesiaca vychádza takmer hodinu po polnoci, koncom mesiaca už polhodinu pred ňou. S vysokou deklináciou sa bude pohybovať v peknom súhvezdí Blíženci od východu nad juhovýchod.
Vo vedľajšom zvieratníkovom súhvezdí Býk sa nachádza ďalšia obria planéta - Saturn. Vychádza dve hodiny pred Jupiterom, čiže koncom septembra ju budeme vidieť nad obzorom takmer celú noc. Koncom septembra bude Saturn v „zastávke“, čo je termín označujúci stav, keď sa zdanlivý pohyb planéty po oblohe zastaví a následne sa zmení jeho orientácia. Na Saturn je v septembri veľmi pekný pohľad, pretože tiene prstencov na disku planéty a tieň disku na prstencoch dodajú celej sústave plastický, priestorový vzhľad.
Slnko sa 23. 9. dostane do bodu na oblohe, v ktorom sa pretínajú ekliptika a nebeský rovník. V praxi to znamená, že prejde zo severnej polosféry oblohy na južnú. Od tohto momentu sa na našej pologuli zmení pomer dĺžky dňa a noci. Kým doteraz (od jarnej rovnodennosti) prevažovala dĺžka dňa, ktorá prevyšovala trvanie noci, po jesennej rovnodennosti sa to otočí - noci budú dlhšie ako deň, čiže Slnko bude pod obzorom (v noci) dlhšie ako nad obzorom (deň). Končí sa leto a začína sa astronomická jeseň (na severnej pologuli), kým na južnej sa končí zima a začína jar. ŠTEFAN GAJDOŠ