Svetoznámy britský fyzik profesor Stephen Hawking, syn umelkyne a lekára, sa narodil 8. januára 1942. Nevyliečiteľná nervová choroba (amyotrofná laterálna skleróza) spôsobila uňho úbytok svalovej hmoty a pripútala ho na invalidný vozík. Po operačnom zásahu prišiel v roku 1986 aj o hlas a odvtedy komunikuje s okolitým svetom prostredníctvom dômyselného hovoriaceho počítača.
Hawkinga, ktorý pôsobí na univerzite v Cambridge, považujú mnohí za priameho pokračovateľa tvorcu teórie relativity Alberta Einsteina.
Britský učenec je autorom, prípadne spoluautorom piatich populárno-vedeckých kníh, z ktorých najnovšia má názov Vesmír v orechovej škrupinke a najznámejšia Krátke dejiny času.
Podľa jeho názoru môže ľudstvo vyhubiť samo seba prostredníctvom rastúcej technickej a vedeckej moci. Za najväčšie nebezpečenstvo označil geniálny fyzik atómovú vojnu, globálne otepľovanie a geneticky pozmenené kmene vírusov, na ktoré dnes myslí len málokto.
„Ľudská rasa bude v bezpečí až po tom, keď dosiahne iné hviezdy a nájde tam svety vhodné na osídlenie. V našom slnečnom systéme neexistuje nijaké vhodné miesto na prežitie, ak si našu Zem urobíme skutočne neobývateľnou.“
Hawking nevylučuje, že cielenými zásahmi sa môže zvýšiť kvalita ľudských génov a teda aj kvalita samotného človeka. Bude to síce pomalý proces, pretože trvá približne jednu generáciu, teda 18 rokov, kým sa naprogramované genetické zmeny prejavia.
„Napriek tomu by sme sa mali vydať po tejto ceste, ak chceme, aby biologické systémy predstihli elektronické. Na rozdiel od nášho intelektu zdvojnásobujú počítače svoje výkony každých 18 mesiacov. Existuje teda potenciálne nebezpečenstvo, že si vyvinú aj svoju vlastnú inteligenciu a prevezmú tento svet. Musíme teda čo najrýchlejšie vyvinúť techniky, ktoré umožnia priame spojenie medzi mozgom a počítačom, tak aby umelý rozum pomáhal prirodzenej ľudskej inteligencii a nepostavil sa proti nej.“
(tasr)
