Albert Einstein už v roku 1936, hoci nepredpokladal, že sa ho niekedy podarí skutočne pozorovať. Ak sa pozdĺž zorného lúča od, povedzme, vzdialenej galaxie k Zemi nachádza iné veľmi hmotné teleso, môže svetlo vzdialenej galaxie rozštiepiť na dve či viacero častí, takže zo Zeme pozorujeme viacnásobný obraz príslušnej galaxie.
Prvú vesmírnu gravitačnú šošovku astronómovia objavili v roku 1979. Odvtedy ich pravidelne pribúda, okrem viacnásobných obrazov sú to aj svetelné oblúky a prstence, osobitne v početnejších skupinách, tzv. kopách galaxií. Absolútnu väčšinu z asi 60 známych gravitačných šošoviek tvoria systémy dvoch alebo štyroch obrazov.
Jedenásťčlenný americko-nemecko-španielsky tím astronómov na čele s Davidom Rusinom z University of Pennsylvania vo Philadelphii teraz uverejnil nové pozorovania gravitačnej šošovky CLASS B1359+154. Získali ich Hubbleovým vesmírnym ďalekohľadom (HST) a systémom rádioteleskopov VLBA (Very Long Baseline Array; ide o 10 antén pracujúcich v jednej línii ako zložený prístroj - najzápadnejšia je na Havaji, najvýchodnejšia na americkej časti Panenských ostrovov východo-juho-východne od Portorika; spoločne produkujú superdetailné rádiové obrazy vesmírnych telies).
CLASS B1359+154 bola objavená v roku 1999 a existovalo podozrenie, že ide až o šesť obrazov tej istej vzdialenej galaxie, nachádzajúcej sa v súhvezdí Pastiera (Bootes) vyše 11 miliárd svetelných rokov (1 svetelný rok = 9,46 bilióna km) od Zeme. Vlastnú gravitačnú šošovku tvorí trio bližších galaxií, ležiace na zornom lúči vo vzdialenosti asi 7 miliárd svetelných rokov.
Zdá sa, že vzdialenejšia galaxia obsahuje vo svojom jadre masívnu čiernu dieru a že sú v nej aktívne oblasti hviezdotvorby. Nové pozorovania jednoznačne potvrdzujú, že šošovka produkuje všetkých šesť obrazov, čo je prvý príklad gravitačnej šošovky v galaktickom meradle s viac než štyrmi obrazmi. Schopnosť pozorovanej štruktúry troch galaxií - vlastnej šošovky - vytvoriť šesť obrazov vzdialenejšej galaxie overili Rusin a kol. počítačovým modelovaním.
(5D)
