SME
Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky
MARŤANSKÁ KRONIKA (3)

Sú dva mesiace Marsu zvyškom jediného telesa?

Mars bude 27. augusta najbližšie k Zemi za posledných 60 tisíc rokov. Priblíženie je výsledkom eliptických dráh oboch planét a rozdielnych rýchlostí, ktorými sa pohybujú okolo Slnka. Ich dráhy sa síce prekrížia každých 26 mesiacov, ...


Phobos, ako ho 1. júna 2003 zachytila kamera sondy Mars Global Surveyor. Phobos v preklade znamená Strach, Deimos Hrôza. Tieto názvy ako keby podporovali teóriu Freda Singera, že oba mesiačiky vznikli po veľkej kozmickej

katastrofe pred miliardami rokov. FOTO - MGS/NASA

Mars bude 27. augusta najbližšie k Zemi za posledných 60 tisíc rokov. Priblíženie je výsledkom eliptických dráh oboch planét a rozdielnych rýchlostí, ktorými sa pohybujú okolo Slnka. Ich dráhy sa síce prekrížia každých 26 mesiacov, ale vzdialenosť medzi nimi je vždy iná. A práve 27. augusta ráno o 2.51 tichomorského času nastane najväčšie priblíženie od dôb praveku. Je preto pochopiteľné, že Červená planéta sa práve teraz stáva centrom sústavnej pozornosti svetových astronómov.

S novou teóriou vzniku mesiacov Marsu prišiel americký astrofyzik Virginskej univerzity Fred Singer. Podľa neho sú Phobos a Deimos zvyškami väčšieho planetárneho telesa, ktoré Mars pred miliardami rokov pritiahol a roztrhal.

Medzi vedcami dosiaľ prevláda názor, že oba mesiace - kusy skál priemeru asi šestnásť kilometrov - sa podobajú na asteroidy z pásma medzi Marsom a Jupiterom. K tomu Singer poznamenal, že odporuje zákonom fyziky a pravdepodobnosti, aby Mars zachytil dva asteroidy naraz, naviedol ich na rovnakú obežnú dráhu a navyše okolo svojho rovníka.

Na šiestej medzinárodnej konferencii o Marse v kalifornskej Pasadene Singer povedal, že pred niekoľkými miliardami rokov sa k Marsu priblížilo planetárne teleso so stonásobne menšou hmotnosťou tak blízko, že uviazlo v sieti jeho príťažlivosti. Prílišná blízkosť Marsu ho rozlomila na veľa kusov, ktoré potom okolo neho obiehali ako mesiace.

„Keby dinosaury mali ďalekohľady, mohli by ich vidieť,“ citoval Singera denník Los Angeles Times.

Väčšina kusov rozlomeného telesa spadla na povrch Marsu, čo je osud, ktorý čaká o niekoľko miliónov rokov aj Phobos. Deimos, ktorý je od Marsu ďalej, naopak materskej planéte jedného dňa unikne.

Úspešná sonda

Americká sonda Mars Global Surveyor mapuje Mars už od marca 1999. Odvtedy vyslala na Zem tisícky záberov s veľkým rozlíšením. Medzičasom sa stali snímky Červenej planéty samozrejmosťou. Nedávno však Američania uverejnili nové zábery z tejto družice, aby zvýraznili vysokú kvalitu kamier. Sonda sa zamerala na prirodzený mesiačik Marsu - Phobos. Oválnym a nepravidelným tvarom pripomína zemiak. Aj Marsov druhý, menší minisatelit - Deimos - má nerovnomerný tvar.

Záber Phobosa s rozlišovacou schopnosťou 36 metrov na pixel sa sonde podaril zo vzdialenosti 9670 kilometrov. Mesiačik je veľmi malý (27x22x18 kilometrov, zhruba 0,006 veľkosti nášho Mesiaca). Na povrchu sú jasne vidieť paralelné ryhy, krátery rôznych rozmerov a veku. Všetky tieto povrchové útvary prezrádzajú, že Phobos má za sebou veľkú kozmickú zrážku s iným objektom, po ktorej zostal na odvrátenej strane obrovský kráter menom Stickney.

Phobos obieha Mars raz za takmer osem hodín vo vzdialenosti menej ako šesťtisíc kilometrov nad jeho povrchom. Na marťanskej oblohe sa tak pohybuje veľmi rýchlo od západu na východ, dokonca dvakrát za deň. Možno ho vidieť len z jednej tretiny planéty, čo spôsobuje jeho nízka obežná vzdialenosť od povrchu Marsu. Navyše obežná dráha Phobosa takmer splýva s rovníkovou rovinou materskej planéty.

Z oblastí, kde je Phobos pozorovateľný, by ho pozemskí „marsonauti“ videli približne vo veľkosti rovnajúcej sa polovici veľkosti nášho Mesiaca v splne. Otáča sa okolo svojej osi a podobne ako Luna ukazuje Phobos Marsu stále len jednu stranu svojho povrchu (takzvaná viazaná rotácia). Phobos zároveň patrí k najtmavším a k najmenej farebným objektom v celej slnečnej sústave. Objavili ho spolu s Deimosom v roku 1877. (mh, čtk, ač)

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Na Covid zomrú desiatky ľudí denne. Pokles možno očakávať najskôr o dva týždne

Pre koronu zomierajú ľudia s inými ochoreniami, ktorí by inak žili.

V piatok sa na Slovensku urobilo v súvislosti s ochorením Covid - 19 šestnásť pitiev.

Špeciálny prokurátor Kováčik ide do väzby, rozhodol súd

Súd zobral do väzby aj druhého obvineného Norberta Pakšiho.

Policajná eskorta a príslušníci Národnej kriminálnej agentúry privádzajú vysokého postaveného policajného funkcionára Norberta Pakšiho a špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika na pojednávanie na Špecializovaný trestný súd v Pezinku.
Podcast Dobré Ráno.
Komentár Zuzany Kepplovej

Tak prrr! Neleteli sme na Mars

Ľudia ukázali ochotu a dôveru. Pokaziť to vždy môže nedostatok pokory lídrov.

Zuzana Kepplová.

Neprehliadnite tiež

Najlepší lacný mobil do dvesto eur (jeseň 2020)

Je lepšie Lenovo, Huawei alebo Xiaomi?

Sonda OSIRIS-REx nabrala vzorky z asteroidu, ale stráca ich

Uzatvárací mechanizmus zablokovali kamene.

Na snímke z 11. augusta 2020 robotické rameno kozmickej lode amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Osiris-Rex počas skúšky odberu vzoriek z asteroidu Bennu.
Podcast Klik

Klik: Je Google monopol?

Komentovaný prehľad technologických správ.

Podcast Klik