Takto by vyzeral Jupiter, keby sme ho mohli vidieť z povrchu Európy. Európa, ktorá je štvrtým najväčším mesiacom Jupitera, patrí nielen podľa Reesa k najnádejnejším objektom pri hľadaní mimozemského života.
Hľadanie života sa oprávnene zameriava na našu Slnečnú sústavu a na planéty, ktoré sú podobné Zemi a okolo nich obiehajú staré hviezdy slnečného typu. Európska kozmická agentúra i NASA skúmajú Mars tak podrobne, ako sa len dá. V roku 2004 sa Huygensova sonda, európsky príspevok k misii Cassini (NASA) na Saturn, znesie do atmosféry Titanu s cieľom hľadať stopy života v tejto obrovskej mesačnej atmosfére.
Okrem toho v našej Slnečnej sústave existujú ešte stále mnohé miesta na hľadanie. Najsľubnejším je podľa Reesa Jupiterov zamrznutý mesiac Európa. Misie v budúcnosti sa určite zamerajú na ľadom pokryté oceány na jeho povrchu.
„Hľadanie mimozemského života podľa mňa predstavuje jednu z najfascinujúcejších výziev vedy v 21. storočí. Bola by to monumentálna udalosť, keby sa podarilo nájsť známky mimozemského života,“ píše Rees.
Je život jedinečný?
Ak vznikol život v našej Slnečnej sústave dvakrát (nie iba prenesením z jedného miesta na iné), bolo by to svedectvo, že je bežný aj v iných slnečných sústavách. Okamžite by nám bolo jasné, že náš vesmír poskytuje trilióny miest, kde existuje nejaký druh života, alebo aspoň jeho stopy.
Ak aj je život na Marse, na Európe alebo inde v našej Galaxii, nik neočakáva, že bude v rozvinutej forme. Rees však nevylučuje, že niekde mimo našej sústavy existujú inteligentné bytosti. Možeme si byť istí, že ak nás niekto sleduje, robí to cez obrovské medzihviezdne vzdialenosti.
Evolučná konvergencia (zbiehavosť) je taká silná, že mimozemšťania, ak jestvujú, by nám mohli byť veľmi podobní. Pokiaľ ide o formy mimozemského života, nemali by sme však mať žiadne predsudky a mali by sme byť pripravení na viacero exotických alternatív. V zaujímavej knihe Evolving the Alien (Vývoj mimozemšťanov) Jack Cohen a Ian Steward ukazujú, že život môže nadobudnúť rôzne podoby v závislosti od vonkajších podmienok. Nie sú nadchnutí myšlienkou „jedinečnej Zeme“, podľa ktorej môže byť obývaná iba veľmi špeciálne vytvorená a fungujúca planéta.
Možno život prekvitá pri nízkych teplotách, na planéte uvrhnutej do večného chladu a temnoty, ktorej teplo prichádza z vlastnej rádioaktivity v procese, vyhrievajúcom zemské jadro. Iné mozgy môžu žiť hlboko pod morom a nemusia dať o sebe vôbec vedieť. Alebo by mohli živé bytosti pripomínať fiktívny „čierny mrak“ Freda Hoyla, vznášajúci sa vo vesmíre?
Prečo tu ešte nie sú?
Rees si uvedomuje, že každé vyhlásenie ohľadom hojnosti života vo vesmíre treba, samozrejme, konfrontovať s otázkou slávneho fyzika Enrica Fermiho: „Prečo tu mimozemšťania nie sú? Prečo ešte nenavštívili Zem, alebo prinajmenšom dostatočne neukázali svoju prítomnosť?“
Tento argument získa na váhe, ak si uvedomíme, že niektoré hviezdy sú o miliardy rokov staršie ako naše Slnko: ak je život bežný, mali by sme hľadať okolo týchto prastarých hviezd. Kozmológ Frank Tipler, pravdepodobne najhlasnejší zástanca jedinečnosti života na Zemi, hovorí, že aspoň jedna inteligentná civilizácia by vytvorila samoreprodukujúce sa prístroje a poslala by ich do vesmíru. Rozšírili by sa po galaxii za 10 miliónov rokov, čo je čas oveľa kratší, ako mohol byť čas vzniku inej civilizácie. Dôkaz takýchto strojov však nevidíme. Niektorí ľudia hovoria, že nás mimozemšťania už navštívili. Keby však naozaj mali mozog a technológiu na dosiahnutie našej planéty, prezentovali by sa iba zopár kruhmi v obilí alebo „únosom“ niekoľkých ľudí? Podľa Reesa to je nepravdepodobné.
Vieme málo o tom, ako život vznikol u nás. Bez ohľadu na to, aké sú argumenty proti životu vo vesmíre, je však jeho hľadanie hodnotným rizikom, pretože jeho nájdenie by malo obrovský filozofický dosah.
Zjavne umelý signál trebárs ultra-úzkeho zväzku rádiového prenosu alebo nudná správa prvočísel, prípadne čísla pí v binárnom zázname by znamenali správu, že inteligencia nie je iba na Zemi a že princípy logiky a fyziky nie sú viazané na typ biologického hardvéru v našich lebkách.
Zapojiť sa môže každý
Inštitút SETI (Searching for Extraterritorial Intelligence - Hľadanie mimozemských civilizácií) v Mountian View v Kalifornii hľadá tieto správy s pomocou súkromných prispievateľov. Každý amatér, ktorý ma záujem, si môže stiahnuť potrebné informácie a zúčastniť sa na hľadaní. Zatiaľ sa pripojilo viac ako tri milióny ľudí.
Samozrejme, aj keby boli inteligencie vo vesmíre rozšírené, môžeme rozpoznať iba ich zlomok. Nemusíme rozlúštiť spôsoby, akým iné mozgy vnímajú realitu. Zachytený signál nemusíme pochopiť ako umelý. Cohen a Stewart upozorňujú, že rádioamatér pred šesťdesiatimi rokmi by mal problémy s rozlúštením moderných bezdrôtových komunikácií. Možno, že jediný typ inteligencie, ktorý môžeme zaznamenať, je ten, ktorý používa technológiu naladenú na naše postupy, píše Rees.
„Asi pred 250 rokmi sa kozmológ Thomas Wright pýtal na to isté, ako sa pýtam teraz ja a o mnohých otázkach vedel toľko, čo vieme dnes,“ konštatuje nie veľmi optimisticky anglický kozmológ.
Možno by bolo sklamaním, keby všetko hľadanie bolo odsúdené na neúspech. Na druhej strane by aj negatívny výsledok bol prínosom. Mohol by posilniť našu sebaúctu. Naozaj, ak je malá Zem jediným miestom inteligencie, mohli by sme sa na ňu pozerať v menej skromnom svetle ako keby sa celý vesmír už hemžil životom.
„V porovnaní s celou biologickou evolúciou je oveľa viac času ešte pred nami. Z tohto pohľadu je Zem semienkom, z ktorého sa post-ľudská civilizácia rozšíri do celej galaxie. Náš osud môže mať v tom prípade skutočne vesmírny význam,“ uzatvára Rees.
Sir Martin Rees (1942) pôsobí na Cambridgeskej univerzite ako profesor najstaršej akadémie vied na svete - Kráľovskej spoločnosti (The Royal Society, založenej v Londýne v roku 1662). Prispel mnohými kľúčovými myšlienkami k pochopeniu fungovania vesmíru. Venuje sa aj popularizácii vedy, v roku 2002 Kalligram vydal jeho knihu Iba šesť čísel o tom, ako skryté sily formujú podobu vesmíru. Je jedným z najvýznamnejších žijúcich kozmológov.
Prestížny britský časopis New Scientist priniesol jeho článok, v ktorom napísal, že hľadanie mimozemského života je teraz naliehavejšie ako kedykoľvek v minulosti, lebo potrebujeme poznať pravdu o význame života na našej planéte.
