Sir Martin Rees: Nájsť mimozemský život je náš prvoradý cieľ

Ak sa ktokoľvek alebo čokoľvek pozerá na pozemšťanov z diaľky, musí vidieť, že nie sme pasívni, napísal Martin Rees v magazíne New Scientist. Používame najrozličnejšie techniky a postupne „prečesávame“ vesmír, aby sme našli iné možné formy života.


Takto by vyzeral Jupiter, keby sme ho mohli vidieť z povrchu Európy. Európa, ktorá je štvrtým najväčším mesiacom Jupitera, patrí nielen podľa Reesa k najnádejnejším objektom pri hľadaní mimozemského života.

Hľadanie života sa oprávnene zameriava na našu Slnečnú sústavu a na planéty, ktoré sú podobné Zemi a okolo nich obiehajú staré hviezdy slnečného typu. Európska kozmická agentúra i NASA skúmajú Mars tak podrobne, ako sa len dá. V roku 2004 sa Huygensova sonda, európsky príspevok k misii Cassini (NASA) na Saturn, znesie do atmosféry Titanu s cieľom hľadať stopy života v tejto obrovskej mesačnej atmosfére.

Okrem toho v našej Slnečnej sústave existujú ešte stále mnohé miesta na hľadanie. Najsľubnejším je podľa Reesa Jupiterov zamrznutý mesiac Európa. Misie v budúcnosti sa určite zamerajú na ľadom pokryté oceány na jeho povrchu.

„Hľadanie mimozemského života podľa mňa predstavuje jednu z najfascinujúcejších výziev vedy v 21. storočí. Bola by to monumentálna udalosť, keby sa podarilo nájsť známky mimozemského života,“ píše Rees.

Je život jedinečný?

Ak vznikol život v našej Slnečnej sústave dvakrát (nie iba prenesením z jedného miesta na iné), bolo by to svedectvo, že je bežný aj v iných slnečných sústavách. Okamžite by nám bolo jasné, že náš vesmír poskytuje trilióny miest, kde existuje nejaký druh života, alebo aspoň jeho stopy.

Ak aj je život na Marse, na Európe alebo inde v našej Galaxii, nik neočakáva, že bude v rozvinutej forme. Rees však nevylučuje, že niekde mimo našej sústavy existujú inteligentné bytosti. Možeme si byť istí, že ak nás niekto sleduje, robí to cez obrovské medzihviezdne vzdialenosti.

Evolučná konvergencia (zbiehavosť) je taká silná, že mimozemšťania, ak jestvujú, by nám mohli byť veľmi podobní. Pokiaľ ide o formy mimozemského života, nemali by sme však mať žiadne predsudky a mali by sme byť pripravení na viacero exotických alternatív. V zaujímavej knihe Evolving the Alien (Vývoj mimozemšťanov) Jack Cohen a Ian Steward ukazujú, že život môže nadobudnúť rôzne podoby v závislosti od vonkajších podmienok. Nie sú nadchnutí myšlienkou „jedinečnej Zeme“, podľa ktorej môže byť obývaná iba veľmi špeciálne vytvorená a fungujúca planéta.

Možno život prekvitá pri nízkych teplotách, na planéte uvrhnutej do večného chladu a temnoty, ktorej teplo prichádza z vlastnej rádioaktivity v procese, vyhrievajúcom zemské jadro. Iné mozgy môžu žiť hlboko pod morom a nemusia dať o sebe vôbec vedieť. Alebo by mohli živé bytosti pripomínať fiktívny „čierny mrak“ Freda Hoyla, vznášajúci sa vo vesmíre?

Prečo tu ešte nie sú?

Rees si uvedomuje, že každé vyhlásenie ohľadom hojnosti života vo vesmíre treba, samozrejme, konfrontovať s otázkou slávneho fyzika Enrica Fermiho: „Prečo tu mimozemšťania nie sú? Prečo ešte nenavštívili Zem, alebo prinajmenšom dostatočne neukázali svoju prítomnosť?“

Tento argument získa na váhe, ak si uvedomíme, že niektoré hviezdy sú o miliardy rokov staršie ako naše Slnko: ak je život bežný, mali by sme hľadať okolo týchto prastarých hviezd. Kozmológ Frank Tipler, pravdepodobne najhlasnejší zástanca jedinečnosti života na Zemi, hovorí, že aspoň jedna inteligentná civilizácia by vytvorila samoreprodukujúce sa prístroje a poslala by ich do vesmíru. Rozšírili by sa po galaxii za 10 miliónov rokov, čo je čas oveľa kratší, ako mohol byť čas vzniku inej civilizácie. Dôkaz takýchto strojov však nevidíme. Niektorí ľudia hovoria, že nás mimozemšťania už navštívili. Keby však naozaj mali mozog a technológiu na dosiahnutie našej planéty, prezentovali by sa iba zopár kruhmi v obilí alebo „únosom“ niekoľkých ľudí? Podľa Reesa to je nepravdepodobné.

Vieme málo o tom, ako život vznikol u nás. Bez ohľadu na to, aké sú argumenty proti životu vo vesmíre, je však jeho hľadanie hodnotným rizikom, pretože jeho nájdenie by malo obrovský filozofický dosah.

Zjavne umelý signál trebárs ultra-úzkeho zväzku rádiového prenosu alebo nudná správa prvočísel, prípadne čísla pí v binárnom zázname by znamenali správu, že inteligencia nie je iba na Zemi a že princípy logiky a fyziky nie sú viazané na typ biologického hardvéru v našich lebkách.

Zapojiť sa môže každý

Inštitút SETI (Searching for Extraterritorial Intelligence - Hľadanie mimozemských civilizácií) v Mountian View v Kalifornii hľadá tieto správy s pomocou súkromných prispievateľov. Každý amatér, ktorý ma záujem, si môže stiahnuť potrebné informácie a zúčastniť sa na hľadaní. Zatiaľ sa pripojilo viac ako tri milióny ľudí.

Samozrejme, aj keby boli inteligencie vo vesmíre rozšírené, môžeme rozpoznať iba ich zlomok. Nemusíme rozlúštiť spôsoby, akým iné mozgy vnímajú realitu. Zachytený signál nemusíme pochopiť ako umelý. Cohen a Stewart upozorňujú, že rádioamatér pred šesťdesiatimi rokmi by mal problémy s rozlúštením moderných bezdrôtových komunikácií. Možno, že jediný typ inteligencie, ktorý môžeme zaznamenať, je ten, ktorý používa technológiu naladenú na naše postupy, píše Rees.

„Asi pred 250 rokmi sa kozmológ Thomas Wright pýtal na to isté, ako sa pýtam teraz ja a o mnohých otázkach vedel toľko, čo vieme dnes,“ konštatuje nie veľmi optimisticky anglický kozmológ.

Možno by bolo sklamaním, keby všetko hľadanie bolo odsúdené na neúspech. Na druhej strane by aj negatívny výsledok bol prínosom. Mohol by posilniť našu sebaúctu. Naozaj, ak je malá Zem jediným miestom inteligencie, mohli by sme sa na ňu pozerať v menej skromnom svetle ako keby sa celý vesmír už hemžil životom.

„V porovnaní s celou biologickou evolúciou je oveľa viac času ešte pred nami. Z tohto pohľadu je Zem semienkom, z ktorého sa post-ľudská civilizácia rozšíri do celej galaxie. Náš osud môže mať v tom prípade skutočne vesmírny význam,“ uzatvára Rees.

Sir Martin Rees (1942) pôsobí na Cambridgeskej univerzite ako profesor najstaršej akadémie vied na svete - Kráľovskej spoločnosti (The Royal Society, založenej v Londýne v roku 1662). Prispel mnohými kľúčovými myšlienkami k pochopeniu fungovania vesmíru. Venuje sa aj popularizácii vedy, v roku 2002 Kalligram vydal jeho knihu Iba šesť čísel o tom, ako skryté sily formujú podobu vesmíru. Je jedným z najvýznamnejších žijúcich kozmológov.

Prestížny britský časopis New Scientist priniesol jeho článok, v ktorom napísal, že hľadanie mimozemského života je teraz naliehavejšie ako kedykoľvek v minulosti, lebo potrebujeme poznať pravdu o význame života na našej planéte.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  3. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  4. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  7. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  8. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  9. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  10. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
  1. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  2. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  3. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  4. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  5. Unverzita vyTVORená nápadmi študentov!
  6. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  7. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  8. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  9. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  10. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  1. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 8 728
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 3 820
  3. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 3 112
  4. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 2 993
  5. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 2 306
  6. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 2 151
  7. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 677
  8. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 673
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 409
  10. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 405

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Armádny generál: S migmi si načas vystačíme, no bude to drahšie

Udržanie starých stíhačiek bude drahé, Rusi si môžu zapýtať viac. Nebo by nám však dočasne mohli ochrániť aj Česi či Poliaci.

ŠPORT

Slovanu kuriózny gól nepomohol, doma prehral s Kazaňou

Bratislavský klub v stretnutí aj vyhrával, napokon prehral o tri góly.

SVET

Merkelová prijatie utečencov po rokoch neľutuje

Nemecká kancelárka nechce prijímať ďalších ľudí zo Sýrie.

DOMOV

Počas týždňa bez áut kolabuje doprava

O dopravu v Bratislave sa 60 rokov nikto nestaral.

Neprehliadnite tiež

Microsoft rozseká Windows 10 Mobile, chystá modulárnu Andromedu

Nová stratégia zníži náklady na vývoj i podporu. Microsoft chce byť dostupnejší pre výrobcov.

Geológ: Ochladili Zem a vyhubili ľudí. Našu planétu čaká supererupcia

Výbuch supervulkánu by bol aj dnes katastrofický, hovorí geochronológ Martin Danišík, ktorý publikoval v prestížnom vedeckom časopise.

Klimatológovia: Hurikány spôsobili tento rok najdrahšie škody v histórii

Čo hovoria odborníci na tohtoročnú rekordnú sezónu hurikánov.

Google začal linkovať adresy a telefónne čísla

Ak často prepisujete v mobile kontaktné údaje, už to nebudete musieť opakovať.