SME

Prvá klonovaná kobylka sa volá Prometea

Popri slávnej ovečke Dolly vedci od roku 1996 priviedli na svet klonovanú myš, kravu, kozu, králika, mačku a ošípanú. Posledným prírastkom do galérie klonov bol v máji 2003 narodený mul (kríženec samca somára a samice koňa). Teraz talianski vedci dosiahli


O úspech sa zaslúžili najmä Cesare Galli (celkom vľavo), Irina Lagutinová (celkom vpravo) a Giovanna Lazzariová (v strede pri hlave žriebätka). FOTO - NATURE, CESARE GALLI

ďalší medzník. Oznámili narodenie zdravej kobylky, ktorú vynosila sama darkyňa jej genetického materiálu. Teda niečo, čo tu ešte nebolo. Klonovanie je pomerne jednoduché. Vyžaduje si však laboratórne postupy, ktoré sa minimálne odchyľujú od prirodzeného vzniku oplodneného vajíčka, zygoty.


Kobylka Prometea so svojou geneticky totožnou matkou.

Vznik a kriesenie zygoty

Vedci najprv z vhodného vajíčka, odobratého samici, odstránia jadro s pôvodným genetickým materiálom. Do vajíčka potom prenesú jadro bunky získanej z niektorej časti tela dospelého jedinca toho istého druhu. Takáto bunka sa označuje ako somatická. Obsahuje genetický materiál príslušného tvora v podobe úplnej sady chromozómov.

Tým sa líši od buniek pohlavných (vajíčko alebo spermia), ktoré nesú iba polovicu počtu chromozómov určitého biologického druhu.

Umelú zygotu vedci aktivujú v živnom roztoku. Jej delením vzniká blastocysta, čiže skoré embryo. To potom implantujú do maternice náhradnej matky, aby ho normálne vynosila. Klonovanie zatiaľ nie je efektívne, pretože veľa umelo vytvorených zygot a blastocýst sa prestáva vyvíjať. Takisto väčšina brezivostí po implantácii vyklonovaného embrya do maternice náhradnej matky sa končí potratom.

Vedci sú však zajedno v tom, že vinníkom sú skôr nedokonalé laboratórne metódy ako principiálne prekážky. Krok za krokom ich vybrusujú. Napokon, tak to bolo aj pri dnes rutinnom, ale ešte pomerne nedávno exotickom oplodňovaní „v skúmavke“.

Náhradná alebo pravá matka?

Vedci z laboratória reprodukčnej technológie pri Istituto Sperimentale Italiano Lazzaro Spallanzani (tento ústav nesie meno slávneho talianskeho biológa 18. storočia) v Cremone teraz oznámili úspešné vyklonovanie ďalšieho veľkého cicavca - koňa. Osemčlenný pracovný tím tvorili Cesare Galli, Irina Lagutinová, Gabriella Crottiová, Silvia Colleoniová, Paola Turiniová, Nunzia Ponderatová, Roberto Duchi a Giovanna Lazzariová.

Novonarodené žriebätko, kobylku, pomenovali Prometea. Napísali o tom v najnovšom čísle časopisu Nature. Pozoruhodné je, že na rozdiel od predchádzajúcich klonovacích experimentov klon vynosila sama darkyňa genetického materiálu. Možno o nej hovoriť ako o „náhradnej“ matke? Alebo ako o „pravej“? Čo najlepšie vystihuje situáciu? Veď porodila vlastné dvojča, ktoré je s ňou geneticky totožné.

Trocha klonovacej matematiky

Bádatelia kultivovali dve línie buniek, ktorých vývojom vzniká spojivové tkanivo. Získali ich biopsiou z pokožky samca koňa arabského plemena a samice koňa haflingerského plemena. Vajíčka boli produktom laboratórneho dozretia oocytov (vaječných buniek) odobratých z folikulov (drobné mieškovité útvary, v ktorých vznikajú oocyty) konských vaječníkov. Ich jadro s pôvodným genetickým materiálom vedci ako zvyčajne nahradili jadrom somatických (v tomto prípade kožných) buniek.

Aktivovali iba tie, kde jadro s vajíčkom úspešne splynuli. A teraz trochu matematiky, ktorá názorne dokladá zložitosť postupov klonovania: Zo samčej línie to bolo 513 somatických buniek, zo samičej 328. Napokon zostalo iba 22 blastocýst, 8 zo samčej a 14 zo samičej línie. Z nich 8 zo samčej a 9 zo samičej nechirurgicky implantovali do materníc 9 kobýl. Dve vyklonované embryá preniesli do halflingerskej kobyly, od ktorej pochádzal genetický materiál pre samičiu líniu.

Po troch týždňoch vedci ultrazvukom zistili štyri brezivosti, vždy s jediným plodom. Dve kobyly čoskoro potratili, tretia po 187 dňoch. Štvrtá - práve darkyňa samičieho genetického materiálu - však plod donosila. Po 336 dňoch vrhla 28. mája 2003 zdravé žriebätko, ktoré malo pri narodení hmotnosť 36 kilogramov.

Genetickú totožnosť matky a kobylky potvrdila analýza DNA bielych krviniek z oboch zvierat a placenty. Procedúra sa ukázala ako pomerne efektívna, lebo zo štyroch brezivostí bola jedna úspešná. Vysoká strata blastocýst však ukazuje, že je stále nedokonalá, aj keď taliansky tím plne využil doterajšie úspechy asistovanej reprodukcie koní.

Budeme prenášať gény šampiónov?

Narodenie živého a zdravého klonovaného žriebätka geneticky totožnej matke (darkyni genetického materiálu) je v rozpore s predstavou, že úspešné donosenie plodu závisí od imunologického rozpoznania brezivosti matkou. Táto predstava vychádza z istých dôkazov, že potrat môže byť výsledkom chybného rozpoznania antigénov (látok stimulujúcich tvorbu protilátok) plodu imunitným systémom matky. Klonovanie by v princípe mohlo zabezpečiť, aby sa na ďalšie generácie preniesli aj gény šampiónov spomedzi vyklieštených koní čiže valachov (súčasné chovateľské pravidlá klonovanie vylučujú). Prinajmenšom by sa ním dala presne overiť reprodukovateľnosť znakov, zabezpečujúcich športovú a inú výkonnosť.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu