Mars bude tento mesiac najbližšie k Zemi, naposledy bol pred 60.000 rokmi

Washington 6. augusta (TASR) - Mars sa na svojej obežnej dráhe dostáva po mnohých tisícročiach opäť do bodu najväčšieho priblíženia k Zemi. Už tento mesiac ...

Washington 6. augusta (TASR) - Mars sa na svojej obežnej dráhe dostáva po mnohých tisícročiach opäť do bodu najväčšieho priblíženia k Zemi. Už tento mesiac k nám bude červená planéta tak blízko, ako bola naposledy pred takmer 60.000 rokmi.

K bodu najbližšieho prechodu dôjde už o tri týždne - presne 27. augusta 2003 o 11.51 SELČ, keď bude vzdialenosť medzi Zemou a Marsom menej než 55,76 milióna kilometrov.

Naposledy sa Mars takto priblížil k Zemi okolo 12. septembra roku 57.617 pred n.l. Obe planéty sa vtedy dostali do vzájomnej vzdialenosti 55,72 milióna kilometrov, takže Mars bol k nám ešte o 40.230 kilometrov bližšie než bude pri očakávanom stretnutí v tomto miléniu.

"Keby mali neandertálci teleskopy, boli by ho videli ešte o niečo lepšie, než ho uvidíme my 27. augusta," povedal v telefonickom rozhovore astronóm Geoff Chester z Observatória amerického vojenského námorníctva vo Washingtone.

Pre amatérskych pozorovateľov bude Mars najjasnejším prírodným objektom na oblohe, okrem Slnka a Mesiaca. No aj keď bude k nám na svoje kozmické pomery veľmi blízko, pre voľné oko pozorovateľa nebude vyzerať oveľa jasnejšie než zvyčajne, upozorňuje vedec. "Ľudia si myslia, že stačí vyjsť von a uvidia veľkú červenú škvrnu, ktorá bude minimálne tak veľká ako polovica Mesiaca. Tak to ale nebude."

To, čo ľudia s najväčšou pravdepodobnosťou uvidia, bude jasný ružovkastý objekt dominujúci južnej oblohe. V tom bode bude Mars tým najjasnejším objektom na nebi. Venuša by tiež žiarila jasne, keby bola viditeľná, no v čase najväčšieho priblíženia Marsu k Zemi bude skrytá za Slnkom, poznamenal Chester.

Mars bude mať pre pozorovateľa veľkosť zhruba stredne veľkého krátera na Mesiaci. Aby človek získal predstavu, aká veľkosť to asi je, tu je pomôcka: typickým meradlom je palec držaný oproti oblohe na dĺžku vystretej paže. Časť oblohy, ktorú palec pokrýva, predstavuje v priemere jeden stupeň, alebo 3600 uhlových sekúnd oblohy. Mesiac pokrýva asi polovicu stupňa, t.j. 1800 uhlových sekúnd. Mars pri najväčšom priblížení k Zemi bude pokrývať 25,11 uhlových sekúnd oblohy, teda len o jednu sekundu viac, než je jeho bežných 24.

Mars sa dostane oproti tomuto roku dokonca ešte bližšie k Zemi 28. augusta roku 2287, no stále to nebude tak blízko, ako tomu bolo v časoch neandertálcov.

"Je to vynikajúca príležitosť, ako u ľudí vzbudiť záujem o astronómiu a o to, čo môžu sledovať z vlastného dvora či záhrady," skomentoval nadchádzajúci nebeský úkaz Stephen Maran, astronóm a hovorca Americkej astronomickej spoločnosti. "Dúfame, že čoraz viac ľudí si zvykne dívať sa na oblohu, takže ich bude zaujímať aj to, ako znížiť svetelné znečistenie nočnej oblohy," dodal.

Mars ako susedný a de facto najbližší planetárny súputník Zeme (okrem nedostupnej Venuše, obalenej nepreniknuteľnými mrakmi) bol odjakživa predmetom fascinácie. Nedávne zábery zo sond amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) naznačujú, že po povrchu planéty kedysi tiekla voda.

Keďže tečúca voda sa považuje za jeden z najzákladnejších predpokladov pre život na iných planétach, správa o možnom prúdení vody po marťanskom povrchu nastolila vzrušujúce otázky i dohady, či na Marse niekedy existoval život pozemského typu.

V utorok NASA oznámila, že v rámci svojho 325-miliónového programu Mars Scout vyšle k severným zemepisným šírkam červenej planéty bezposádkovú sondu Phoenix, ktorej úlohou bude skúmať marťanský ľad a pôdu. Sonda vyštartuje v roku 2007 a na Mars by mala doraziť koncom roku 2008. Pheonix pristane v teréne, kde sa nachádzajú veľké množstvá ľadu. Pozbierané vzorky potom podrobí analýze a vyhodnotí, či povrchové a podpovrchové vrstvy Marsu obsahujú organické molekuly.

Nedávno vyštartovali k červenej planéte dve povrchové vozidlá Spirit a Opportunity. Ich úlohou je preskúmať, či sa na Marse niekedy vyskytovala voda v tekutom stave, ktorá by dokázala udržať život. Obe sondy majú pristáť na protiľahlých stranách Marsu v januári budúceho roku. V približne rovnakom čase, koncom decembra 2003 až začiatkom januára 2004, dorazia k Marsu aj sondy z Japonska a Európskeho vesmírneho úradu (ESA).

Na orbite planéty sa momentálne nachádzajú dve sondy NASA - Mars Global Surveyor a Mars Odyssey. Obe krúžia po jeho obežnej dráhe a posielajú späť na Zem digitálne snímky.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

TECH

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét. Tri z nich môžu mať oceány z tekutej vody.

KOMENTÁRE

Každý astronóm a tvorca nových liekov im pripomína, aké sú nuly

Namiesto cesty ľudstva na Mars, rozprávajú blázni o malom človeku.

KULTÚRA

Rozdali Brit Awards: Najlepší britský album nahral Bowie

Pozrite si zoznam všetkých víťazov cien najlepšej britskej hudby.

Neprehliadnite tiež

Vedec z NASA: Či sme vo vesmíre sami, zistíme možno v tomto desaťročí

Vesmírna agentúra objavila planéty podobné Zemi. Môžu mať vodu aj jednoduchý život.

Ukázali nové planéty, ktoré sa podobajú na Zem

Planetárny systém TRAPPIST-1 sa skladá zo siedmych exoplanét.

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét. Tri z nich môžu mať oceány z tekutej vody.

Život môže vzniknúť kdekoľvek, objaviť ho bude náročné (anketa s vedcami)

Slovenskí vedci vysvetľujú, prečo je nový objav NASA taký dôležitý.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  2. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  3. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  4. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  5. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  6. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  7. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  8. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  9. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  10. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 9 114
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 833
  3. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 8 186
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 406
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 703
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 516
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 190
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 735
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 439
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 679

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop