Londýn 31. júla (TASR) - Nový výskum miery rádioaktívneho ožiarenia, ktorému boli vystavení ľudia pri výbuchu jadrovej bomby v Hirošime, potvrdil, že dosiaľ používané údaje na výpočet rizika vzniku rakoviny z ožiarenia sú správne.
Týždeň pred 58. výročím zvrhnutia jadrovej bomby na japonské mesto Hirošima to oznámili britskí a americkí vedci. Zverejnenie ich najnovšieho výskumu by malo zahnať pretrvávajúce obavy, že doterajšie odhady rádioaktívneho ožiarenia u tých, ktorí jadrový výbuch prežili, boli podcenené.
Väčšina údajov o rizikách vzniku rakoviny a bezpečnej miere rádioaktívnej radiácie pre človeka, ktoré sa používajú pri práci s röntgenovým žiarením a v jadrových elektrárňach, je založených na údajoch od osôb, čo prežili Hirošimu a Nagasaki. Je preto životne dôležité, aby tieto údaje boli správne.
Ako uviedol vedúci výskumného tímu Tore Trasume z Utahskej univerzity v Salt Lake City, zistenia vedcom po prvý raz poskytujú jasné údaje o dávkach neutrónov, ktorým boli vystavení ľudia 6. augusta 1945 pri jadrovom výbuchu v Hirošime.
Tí, čo smrteľnú explóziu prežili, boli podľa vedca vystavení dvom druhom radiácie: jedným boli smrteľné gama lúče a druhým neutróny. Najnovší výskum potvrdil, že riziko vzniku rakoviny a chorôb z ožiarenia je približne také, ako sa vedci dosiaľ domnievali, a nie vyššie, ako sa mnohí obávali.
Zo získaných údajov smrteľnej radiácie dokážu vedci odhadnúť, do akej miery je rádioaktívne žiarenie bezpečné pri nízkych dávkach. Mieru rizika vzniku rakoviny odhadli na základe korelácie výskytu rakoviny u osôb, ktoré prežili aj napriek dávke radiácie, ktorú dostali ich telá pri jadrovom výbuchu.
"Ak nepoznáte mieru ožiarenia, alebo ak je neistá, vedie vás to k neistote a obavám o presnosti odhadov," vysvetlil znepokojenie ľudí Mark Little z Imperial College London. Ubezpečil však, že jeho výskum potvrdil doterajšie údaje, a tak sa niet čoho obávať.
Správa vedeckého tímu je publikovaná v odbornom časopise Nature.
