Peniarka pripravená na skok. FOTO – NATURE
Zväčša by sme asi stavili na maličkú blchu. A donedávna by sme mali pravdu. Britský zoológ Malcolm Burrows z University of Cambridge však v najnovšom čísle časopisu Nature ukázal, že skutočným prírodným rekordérom v skoku do diaľky je celkom iný tvor – peniarka obyčajná (Philaenus spumarius), čo je drobný hmyz z podradu cikád (Auchenorrhyncha). Zhodou okolností je takisto hojná i u nás, najmä na lúkách a v kroviskách na okraji lesov.
Skokmi živočíchy unikajú predátorom, zrýchľujú svoj pohyb a pomáhajú si nimi aj pri vzlietaní do vzduchu. Na veľké skoky využívajú buď pákový efekt dlhých končatín (antilopy), alebo – ak majú krátke končatiny – prudké uvoľnenie nahromadenej energie v akomsi katapultovom efekte (blchy), prípadne kombináciu obidvoch týchto mechanizmov (kobylky).
Peniarka máva hmotnosť okolo 12 miligramov a meria 5–6 milimetrov. Keď sa pripravuje ku skoku, predný a stredný pár nôh nadvihnú jej telo, impulz dodáva súbežné prudké narovnanie oboch predtým skrčených zadných nôh počas menej ako 1 milisekundy. Peniarka štartuje pod uhlom 58 stupňov rýchlosťou až 4 metre za sekundu. Zrýchlenie pri štarte je pritom až úžasných 408 g (g=gravitačné zrýchlenie). Jej zadné nohy poháňajú špeciálne svaly, ktoré predstavujú okolo 11 percent hmotnosti tela. Peniarky vďaka nim doskočia až do výšky 700 milimetrov. Vzhľadom na veľkosť tela tým prekonávajú blchy, v porovnaní s ktorými majú aj štvornásobné zrýchlenie. Maximálna sila vyvinutá na skok v ich prípade 414-krát presahuje hmotnosť tela (pri blchách je to 135-krát, pri kobylkách 8-krát, pri ľuďoch 2- až 3-krát). Zadné nohy pritom majú pomerne krátke (iba 1,5-násobok dĺžky ostatných) a málo hmotné. Pri chôdzi ich peniarky zväčša iba vláčia, pohybujú sa po predných a stredných nohách. Úžasné skoky im umožňuje kombinácia mohutných skákacích svalov a doteraz neznámeho spôsobu skrčenia a „zakliesnenia“ zadných nôh pod telom medzi hrudníkom a strednými nohami. (zu)
