Mars (vpravo) bude koncom augusta najjasnejším objektom oblohy, jeho červeno-oranžovú žiaru si nemožno s ničím zmýliť. Stane sa na okamih aj najbližším susedom Zeme, keď obe planéty bude deliť 55,75 milióna km. To sa nezopakuje najbližších 60-tisíc rokov. Takúto priaznivú konšteláciu využívajú hvezdári na pozorovanie polárnych čiapočiek Marsu či iných prechodných javov v jeho atmosfére, ako sú veľké pieskové búrky. FOTO – NASA
a hornej časti Škorpióna s jasným Antaresom.
Západnejšie nájdeme nenápadné Váhy, oveľa krajší je však Strelec. Ním sa začínajú málo výrazné súhvezdia, ktoré počas noci kulminujú nad juhom: Kozorožec, Vodnár, Ryby, Veľryba. Nadránom poteší pohľad na iskrivé obrazce stúpajúceho Býka s Povozníkom a vychádzajúceho Orióna a Blížencov.
Pás vyššie nad ekliptikou bude obsadený súhvezdiami letných nocí (od západu k východu): Veľká medvedica (zvlášť jej časť Veľký voz), Pastier, vedľajší Herkules a medzi nimi malá Severná koruna. Pod nimi nemožno prehliadnuť veľkého Hadonosa (precíznejšie nátury budú asi pátrať, kdeže sa ten had vlastne začína a končí). Presne to však zistia až s pomocou hviezdnej mapky.
Východným susedom Hadonosa je Orol. Jeho najjasnejšia hviezda Altair je jednou z nápadného letného trojuholníka, ktorého ďalšie vrcholy tvoria Deneb (z Labute) a Vega (z Lýry). Nad nimi takmer v zenite žiari hlava Draka, krútiaceho sa k Malému vozu.
Neskoro po polnoci sa k juhu presúva Pegas, východnou hviezdou jeho veľkého štvorca sa začína Androméda, pod ňou nájdeme Barana a Trojuholník. Nadránom sa vyššie dostane aj Perzeus, pred ním bude blízko zenitu Kasiopeja, ktorá vystrieda Labuť. Neďaleko Polárky sa dvíha ťažko rozoznateľná Žirafa, veľmi nízko nad severným obzorom prechádza ešte nevýraznejší Rys.
Ani august nie je planétam naklonený. Merkúr sa uprostred mesiaca síce dostane do východnej elongácie, ale jasať nebudeme. Pod Levom nízko nad západným obzorom ho sotva zbadáme. Venuša bude za Slnkom – 18. 8. prejde hornou konjunkciou a na jej viditeľnosť si ešte nejaký čas počkáme. Mars vo Vodnárovi však rastie do krásy. Nie je síce príliš vysoko, ale nahrádza to vysokou jasnosťou. Koncom mesiaca bude suverénne najjasnejším objektom oblohy. Jeho červeno-oranžovú žiaru si nemožno s ničím zmýliť. O deň skôr sa stane najbližším susedom Zeme, keď ich bude deliť sotva 55,75 milióna km; to sa nezopakuje najbližších 60-tisíc rokov.
Jupiter v auguste určite neuvidíme. V tom si môžu podať ruku s Venušou, ktorá sa tiež skryje za Slnko. Saturn už spoza neho „vyliezol“, vďaka čomu ho možno pozorovať nadránom v Blížencoch na VSV. 23. 8. poobede okolo neho prekĺzne kosáčik Mesiaca tri dni pred novom, do rána však poodíde. Práve vtedy nastane aj opozícia Urána, kým Neptún to má už tri týždne za sebou. Obe málo jasné planéty hľadajte s pomocou binokulára v súhvezdí Vodnára, resp. Kozorožca. Pluto je málo jasné, nechajme ho profesionálom. Tí ho nájdu v spodnej časti Hadonosa (nad Škorpiónom) hneď večer.
Každoročne v polovici augusta pozorujeme tzv. padanie hviezd („slzy sv. Vavrinca“). Ide o pravidelný meteorický roj Perzeidy s maximom na rozhraní prvej a druhej augustovej dekády. Tentoraz svoju pozornosť sústredíme na noc z 12. na 13. augusta, maximum bude po polnoci, hoci zvyšujúci sa počet meteorov zaznamenáme skôr. V prípade Perzeíd hlavné maximum trvá pár desiatok minút, počas ktorých na oblohe môžeme vidieť aj 100 meteorov za hodinu. Tento rok však v čase maxima roja bude pozorovanie vážne rušiť svit Mesiaca deň po splne. Napriek tomu sa pokúste túto príležitosť nevynechať.
