Vesmír – to je z 98 percent vodík a hélium. Na ostatné prvky pripadajú iba dve percentá. Jadrovými reakciami vo veľkom tresku pred vyše 13 miliardami rokov vznikol vesmír prakticky stopercentne z vodíka a hélia. Spomenutý dvojpercentný zvyšok odvtedy vyrobili jadrové reakcie v stredoch masívnych hviezd. Výbuchy týchto supernov nimi obohacovali vesmírne prostredie, takže mladšie generácie hviezd, do akých patrí aj naše Slnko, vznikali už z pestrej zmesi prvkov. Bez nich by vo vesmíre sotva existoval život.
Zloženie Slnka odráža dnešné celkové zloženie vesmíru. Zloženie Zeme nie, pretože tak ako pri iných planétach zemského typu (Venuša, Mars) v nich prevládajú iné prvky ako vodík a hélium. Astronómovia ich súhrnne nazývajú kovy. Planéty by teda mali častejšie byť tam, kde je viac kovov.
Súvislosť medzi kovmi a planétami pred časom predbežne potvrdili Guillermo Gonzales a Nuno Santos. Ich štatistická vzorka však bola veľmi malá a preto nepreukazná. Na základe oveľa väčšej, jednotnou metodikou získanej vzorky údajov o chemickom zložení hviezd sa do problému pustili Debra Fischerová z University of California v Berkeley s kolegom Jeffom Valentiom zo Space Telescope Science Institute v Baltimore. O výsledkoch referovali minulý týždeň na kongrese Medzinárodnej astronomickej únie v austrálskom Sydney. Sústredili podrobné údaje o chemickom zložení 61 hviezd s planétami (celkom takých hviezd poznáme približne 100) a 693 hviezd, pri ktorých aspoň dvojročné pozorovania vylúčili prítomnosť obrovskej plynnej planéty.
Bádatelia kládli dôraz na železo, nikel, titán, kremík a sodík. Ich obsahy vo hviezdach porovnávali s obsahom v Slnku, v ktorom je napríklad 0,0032 percenta železa. Po štvorročnej analýze im vyšlo, že pri hviezdach ako Slnko, ktorého obsah kovov je typický pre hviezdy v našom najbližšom vesmírnom okolí, je pravdepodobnosť výskytu planét 5– až 10-percentná. Pri hviezdach s trojnásobným obsahom kovov ako Slnko 20-percentná. No pri hviezdach s tretinovým obsahom kovov ako Slnko iba 3-percentná. Do poslednej kategórie patrilo aj 29 hviezd s najnižším obsahom kovov vo vzorke – planétu z nich nemá ani jedna.
Fischerová a Valenti tým reprezentatívne potvrdili názor teoretikov. V pozadí priamej závislosti medzi vysokým obsahom kovov a výskytom planét je podľa nich fakt, že kovové, a teda ťažšie prvky k sebe vo zvyškovej plynoprachovej hmlovine lepšie lipnú a vytvárajú tak zárodočné protoplanetárne telesá. Tie sa potom zoskupujú vďaka vzájomnej gravitačnej príťažlivosti, až z nich vzniknú veľké planéty.
ZDENĚK URBAN
